V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:
- Aká je administratíva v Amerike,
- ako podnikať ako umelec a byť pritom úspešný,
- prečo sa nebáť požiadať o pomoc,
- ako prebiehalo tetovanie rappera Lil Wayna,
- prečo je vhodné investovať do sociálnych sietí.
Dôležité odkazy z podcastu:
Chcete si podcast radšej prečítať?
Mojím dnešným hosťom je Ivana Beláková. Ivana je tatér, umelec a v tejto oblasti podniká už viac než 20 rokov, striedavo v Amerike i na Slovensku. Jej tvorba má nezameniteľný jedinečný rukopis. Ten jej priniesol aj prvenstvo v podobe uznania jej tetovaní za dočasné moderné umenie prestížnym Múzeom moderného umenia MAKRO v Ríme. Vystavuje svoje diela po celom svete, spolupracuje s viacerými umeleckými školami, je tiež ilustrátorkou, autorkou dvoch kníh, fotografkou, a navrhuje umelecké oblečenie. Dnes nám porozpráva o tom, ako sa jej ako umelcovi podniká a čo je podľa nej potrebné pre úspech v tejto sfére.
Ivana, vitaj.
Ahoj.
Predovšetkým chcem poďakovať na úvod, že si prijala moje pozvanie, lebo my sme sa predtým nepoznali, a spojili sme sa len cez Instagram, a bolo to veľmi pozitívne prijatie z Tvojej strany. Takže dík, že si si našla čas, lebo viem, že na Slovensku toho je obvykle veľmi málo toho času.
Práveže ja ďakujem.
A chcem Ti povedať, že tento podcast je teda podnikateľský podcast, a obvykle začínam rovnakou otázkou na každého respondenta, lebo to o ňom celkom veľa vypovie hneď. Takže je to na Tebe, či budeš odpovedať jednou vetou alebo proste prúdom reči, to je úplne na tebe. Prečo by si Ťa Tvoji zákazníci mali vybrať?
Preto, že som najlepšia. Takže to bolo v tej jednej vete. 😊 Ale v podstate ako sa ja vnímam, to je to, že to, to je skúsenosť. Moja značka, to je môj životný štýl, všetko, čo robím. Takže ono je to taká kombinácia vecí, by som povedala, samozrejme, že môjho tatérskeho umenia, pretože mám veľmi špecifický štýl, potom všetky tie skúsenosti počas tých rokov, a proste tá energia. Takže ja keď tetujem, to je pre veľa klientov (k tomu sa asi dostaneme), ale to je ako terapia. Ale keď to mám zhrnúť v taký celok, tak by som presne povedala, že je to tá skúsenosť, ktorú tí klienti prežívajú, keď sa dajú mnou potetovať.
Toto ma zaujíma, takže napriek tomu, že som sa chcela najprv dostať k Tvojmu príbehu, a teda zopakujem, lebo to zvyknem v tomto bude zopakovať, že témou dnešného podcastu bude ako podnikať ako umelec a pritom byť úspešný, tak tá terapia ma zaujala. Čo to znamená?
Tak znamená to, že v podstate pri niektorých tých tetovačkách, ktoré vytváram, mi trvajú niekoľko hodín, a niekoľko sedení, a možno by som povedala, že aj niekoľko rokov, podľa toho, čo robím. Keď je to celý chrbát, celá noha, tak to trvá na viacero sedení, a vlastne s tým klientom strávim veľa času. A z nejakého dôvodu keď ten klient, že ho to bolí, že trpí, alebo tak troška to bolí, samozrejme, nie je to úplne, by som povedala, že také bezbolestné.
Jasné.
Keby to bolo niečo malinké, tak je to iné, ale keď sú to veľké práce a tetujem napr. 6 – 8 hodín denne, tak samozrejme, že to dá zabrať pre telo, tak vtedy tí klienti sú v podstate v takej, by som povedala, že vulnerable, ako sa to povie.
Takí, že sú citliví.
Áno, v takej tej citlivej pozícii. Práve vtedy mi proste rozprávajú tie ich životné príbehy, alebo čo ich trápi. Zase ja mám takú schopnosť, odmalička, že ja viem vycítiť energiu ľudí. Takže niekedy mi nemusíš ani nič povedať a viem, ako sa cítiš, a na základe toho viem, ako sa mám s tebou rozprávať, aby si sa cítila čo najlepšie. Tie skúsenosti. Takže ono toto je tak, by som povedala, že 98 % mojich klientov, to je čisto že terapia, to nie je ani že ich tetujem.
Rozumiem.
Tá skúsenosť toho tetovania.
Je to trošku transformatívna skúsenosť.
Určite.
Ale viem si to predstaviť. Našla som inak to slovo presné, volá sa to že zraniteľní.
Tak, ďakujem.
Dobre. Napriek tomu skúsim sa vrátiť k tomu, čo sme chceli urobiť na úvod. Prosím Ťa, ako si sa Ty dostala k podnikaniu? Chcela si Ty odjakživa mať svoj vlastný biznis?
Vždy som chcela mať svoj vlastný biznis, pretože ja som sa nikde nevidela, že by som pre niekoho robila. Ja som sa vždy cítila ako umelec a vždy som si chcela proste robiť, alebo aj som si robila svoje veci. Takže ja som nemala nikdy taký koncept v hlave, že by som mala byť zamestnaná pre niekoho, alebo ísť do nejakej firmy, ani nič podobné. Proste vždy som sa cítila voľná.
Bola si niekedy zamestnaná?
Úplne že zamestnaná nie, ale keď som začínala tetovať, tak moja kamarátka si otvorila tetovacie štúdio, a to bolo tak, že sme sa dohovorili, že dobre, ja tam pôjdem tetovať. Tak tam som chvíľočku bola a hneď potom som odišla.
Rozumiem.
Ale v podstate, aj keď som bola napríklad v nejakom štúdiu, tak ja som vždy bola na vlastnej nohe. To bol len priestor, ktorý som ja využívala na to, aby som si robila vlastne aj svoje veci.
A Ty si vedela od začiatku, že budeš tetovať a že to bude Tvoja robota? Alebo toto sa ako vyvinulo?
Vôbec.
Tak ako si sa dostala teda k tetovaniam a k tetovaniu?
Ja som chodila na strednú školu, som študovala biznis a financie. Nikdy ma to nebavilo. Mňa baví biznis, napr. pre mňa je to zaujímavé, že ako som povedala, lebo ja si neviem predstaviť pre niekoho robiť, takže vždy som mala biznis v hlave. To neviem povedať, ja si myslím, že to má niekto tak, že hneď v sebe.
Môžem Ti povedať, že väčšina mojich respondentov naozaj vykazuje niekoľko známok, takže asi áno, asi to je, že to je v osobnosti.
Presne tak, áno, že to je tak v osobnosti. No ale keď som študovala, nikdy by mi nenapadlo, som nevedela presne, čo chcem robiť, ale vždy som vedela, že som umelec. A to som úplne že vďačná, ja si myslím, že to som mala fakt taký dar od života, že tetovanie ku mne prišlo. Takže ja, keď som dokončovala tú strednú školu a mala som maturitu atď., tak mamina kamarátka sa spýtala, pretože každý vedel, že viem kresliť, ja som si stále aj čmárala v škole, aj grafity som robila, tak sa ma spýtala, že či nechcem skúsiť tetovať. A to bolo také, že keď mi to povedala, jasné, lebo mne sa to vždy páčilo to tetovanie. Ja si pamätám, keď som bola menšia, keď som mala 12 – 13 rokov, tak som si vystrihovala obrázky z časopisov. Proste mám také estetické cítenie, že vždy som mala také foldre plné obrázkov, či to boli reklamy, tetovačky, móda.
Chápem.
A vždy som si to tak ukladala, lebo sa mi to páčilo. Pre mňa ako umelca takéto vizuálne veci sú veľmi, veľmi potrebné. No a vtedy, keď to povedala, tak úplne taká iskrička, že jasné, zožeň mi mašinku. Ona mi zohnala mašinku a začala som tetovať brata. Na tom som sa učila. Potom kamarátku jednu som potetovala. A si pamätám v tú prvú sekundu, keď som sa dotkla – už to mi bolo proste príťažlivé, že mám tú mašinku v ruke, aj keď som nevedela, ako to mám dať dokopy s tou ihlou a celkovo, tak tá prvá sekunda, keď som sa dotkla kože, tak to bolo hneď také, že toto je presne, čo robím.
Rozumiem.
Takže to som mala naozaj, že niektorí ľudia nevedia, čo chcú v živote robiť, alebo že to hľadajú aj celý život, a mne to bolo také, že úplne náhodou to ku mne prišlo, ale hneď v tú prvú sekundu som to milovala.
Rozumiem.
Láska na prvý pohľad.
Počuj, ale to je celkom zaujímavé, že Ty si bola vlastne umelec, si si robila aj grafity, si maľovala, kreslila. Prečo si išla na biznis a obchod?
Podnikanie, biznis, ekonomika.
Čo to bola za voľba školy?
To som nechcela, ale rodičia ma tam proste dali. Takže nebolo to mojou voľbou. To určite nie. Ja by som určite radšej kaderníčka bola, proste čokoľvek kreatívne, čo môžem robiť, tak radšej to by som robila ako študovať biznis alebo takéto veci. Ale zase na druhú stranu chápem, že každý rodič chce to najlepšie pre svoje dieťa, takže preto som tam šla.
Jasné. To, že si začala tetovať veľmi skoro, potom začalo byť predmetom zárobku? Kedy to vlastne prestala byť akože zabáva, koníček, a kedy to začalo byť tak, že si zarábala?
Ono to bolo naozaj tak skoro od začiatku, ja som začala robiť nejaké len také malinké tetovania, že som skúšala na kamarátoch, aby som sa troška naučila, že ako to funguje, ten dotyk s kožou. Ale hneď na to som vlastne začala zarábať peniaze. Nebolo to také, že som tetovala pol roka alebo rok a nemala som za to peniaze.
Rozumiem.
Mne to príde tak, že som robila tretie tetovanie a už mi za to platili.
Chápem.
Takže mala som hneď že od začiatku.
Chápem. A ako vyzerali tie prvé roky v tom Tvojom, keď to môžem nazvať, podnikateľskom živote? Jasné, že si robila sama na seba, ale je pravda, že dnes si už úplne inde. Čiže ako to vyzeralo tých prvých pár, ja neviem, môžu to byť aj mesiace, možno to bol prudký vývoj. Takže ako to vyzeralo na začiatku?
Ono to bolo tak, že otec mi stále hovoril, že zostaň na Slovensku, sprav si tu poriadny biznis atď. Ja som sa nikdy na Slovensku nevidela. Takže na základe toho som bola v takom štádiu ten prvý rok, by som povedala, že som si tu nič nechcela budovať. Takže som iba tetovala, tak zo dňa na deň to išlo, ale v hlave už som vedela, že chcem ísť niekde von, len som ešte nemala takú predstavu, že kde presne pôjdem, alebo že kde by som sa presťahovala. Takže ten prvý rok som to brala tak troška voľnejšie, aj keď som tetovala, zarábala peniaze. Ale hovorím, že ja som mala ten druhotný plán. Takže ja som sa nikdy na to nejako nesústreďovala, na to Slovensko.
Rozumiem.
Ale keď mám porovnať tie začiatky tak, ako som začínala, jasné, že to bolo trošku ťažšie, pretože som nemala nikoho, kto by ma to učil. Ja som si začala ihly sama vyrábať, potom som musela si stále cvičiť na tých ľuďoch, aby som sa zlepšila, linky atď. Som nevedela – vlastne milión ihiel máme na tetovanie, a ja som poznala iba jednu najprv, že trojku liner, a potom ešte k tomu som pridala, myslím že sedmičku, alebo niečo také, a s tým som robila všetky tetovania. Ale ja som nevedela nič lepšie, že máme na to iné ihle, ktoré sú ako štetce v podstate.
Rozumiem.
Takže by mi to oveľa zrýchlilo ten proces, aj tá moja práca by bola lepšia, ale to prišlo postupom času. Jediná taká ťažšia vec na tom prvom roku môjho podnikania bolo to, že som sa vlastne učila sama na svojich chybách. Takže dlhšie mi to trvalo. Teraz, kebyže mám niekomu poradiť, tak by som mu hneď povedala, že určite si nájdi niekoho, koho obdivuješ, alebo kto je dobrý, a ktorý ťa to naučí, pretože ti to oveľa zrýchli ten proces. Ale to sa nedá porovnať doba spred vyše 20 rokov, aj čo sa týka technológie, aj celkovo toho učenia, ako napr. teraz. Teraz sa to môže naučiť každý z YouTube, keď chce.
Lebo sú dostupné informácie. To presne ma vlastne zaujíma, že keď teda fakt si bola na Slovensku, mala si tento sen (ešte sa vrátim k tomu, že prečo vlastne), ale ako si si zháňala nové info, ako sa k Tebe dostalo vôbec info, že dobre, tak sú aj iné ihly, a sú teda aj iné techniky, a možno sú aj iné prístroje, neviem. Ako to funguje v tom Tvojom biznise? To sa k Tebe dostávalo ako, takými náhodnými pokusmi? Alebo?
Dostávalo sa tak, že keď kamaráti išli napríklad do Nemecka, tak som im vždy hovorila, že prines mi nejaký tetovací časopis. Takže toto začínalo tak, že dones mi čo najviac časopisov, a tam som to videla. Alebo potom som išla do Českej republiky, a keď som videla tetovacie štúdio, tak som tam šla a som sa pýtala.
Rozumiem.
Takže ja som stále vyhľadávala informácie. Postupom času, že kedy som sa stala takým umelcom, akým som teraz, tak to bolo presne to, že som začala cestovať okolo sveta, a som bola ako špongia. K tomu sa môžeme dostať, to vám poviem potom viac, že čo sa odohrávalo, ale ono je to vždy tak, že proste som vyhľadávala čo najviac informácií.
Chápem. Ty si vravela, že vlastne od začiatku si vedela, že pôjdeš do zahraničia. To, že to je konkrétne Amerika, to sa vykryštalizovalo ako v Tvojej hlave?
Tá Amerika bola v mojej hlave už dávno, odkedy som bola dieťa. Keď som mala 12 rokov, myslím, alebo šiestačka na základnej som bola, tak nám povedali, aby sme napísali slohovú prácu o tom, ako sa vidíme v živote, čo chceme robiť. A ja som napísala na pár strán o tom, ako ja budem žiť v Amerike, v Hollywoode, teda v Los Angeles som dala, nie New York, ani Miami, nič iné, ale Los Angeles, a že budem umelec a tým sa budem živiť. Potom som ešte hovorila, že budem v telke a tak a sa mi smiali, že čo si to ako predstavujem, že sme skončili pred pár rokmi komunizmus, vtedy sa ešte ani tak necestovalo. Ja neviem, ale ja som sa tak videla, odkedy som bola malá. Vždy mám také vízie o svojom živote. Ja si myslím, že to ma aj tak udržuje byť pozitívna, šťastná, lebo ja sa vždy vidím úspešná a že mám pekný život.
Rozumiem.
Vždy sa tak vidím, takže ja sa vždy držím tej pozitívnej vízie. Takto ja proste ja prechádzam životom.
Vyzerá to tak jednoducho. Mávaš aj momenty, keď to nie je takéto radostné a jednoduché?
Samozrejme.
Ako sa s tým vysporiadavaš?
To má každý človek, akože samozrejme, ja mám dobré dni aj zlé dni. Niekedy tiež nemám náladu na nič, ale to je všetko mindset. Takže ja keď mám tú vedomosť o tom, ako si môžem zlepšiť ten deň, alebo môj psychický stav, tak to spravím. Keď som bola mladšia, som to nevedela, takže som sa mohla trápiť 3 dni vkuse napr., alebo mesiac, čo mi na nič neslúžilo. Ale práve potom som sa naučila počas života, že to nie je cesta, ani tak nechcem žiť. Takže to je tá vedomosť, keď si ja uvedomujem, ako to môžem zmeniť, tak spravím všetko preto, aby som to zmenila, pretože ja nechcem na sekundu rozmýšľať negatívne.
Rozumiem. Tak ešte sa dostaneme k tomu bodu, že si teda do toho zahraničia išla. Bola to hneď Amerika alebo si ešte niekde preskakovala nejaké iné miesta?
Takže zo Slovenska, ako som ja odišla, som tu bola asi rok, to som začínala tetovať a úplne náhodou proste niekto mi prišiel do cesty, a to bolo v Austrálii. A ja si hovorím, že to je super, som si to tak iba pozrela, že presne tam chcem ísť, že chcem ísť na opačnú stranu sveta, čím najďalej od Slovenska. Nie, že by som to tu nemala rada, ale chcela som proste odísť čo najďalej, lebo ma fascinuje cestovanie celkovo. Tak ja som sa dostala do Austrálie najprv, a tam som zostala nejakých 7 rokov, myslím, som tam bola. A vlastne z tej Austrálie to začalo tak, že som začala potom cestovať okolo celého sveta.
Aj tam si podnikala?
Všade.
Nemala som napríklad to, čo som predtým spomínala, že nemala som čisto otvorené svoje štúdio a zamestnávala iných ľudí, ale ja som vždy bola v nejakom štúdiu, ale bolo to akože sama som na seba pracovala. V tom, pri tetovaniach je to trošku iné, lebo vždy si v podstate skoro sama na seba.
Je to podobné ako s kaderníkmi. Keď je kaderník naozaj dobrý, tak určite nie je zamestnaný v nejakom salóne, ale naozaj má svoju vlastnú klientelu a buduje si svoj vlastný rajón.
Áno, presne. Samozrejme, že platíš za ten nájom, ale v podstate robíš si svoj biznis. Takže ja si naháňam klientov atď.
Ešte v tom rozhovore sa dostaneme k tomu, keď už si založila to vlastné štúdio. Ale teda bola si v Austrálii, a čo sa dialo ďalej, čo sa týka toho cestovania po svete?
Takže v Austrálii som zostala pár rokov. Odtiaľ som sa presťahovala na Nový Zéland, tam som tiež bývala pár rokov, a vlastné odtiaľ to celé začalo, som cestovala okolo celého sveta. Som prešla celú Áziu, niekoľkokrát Pacifik celý, Karibik, Afriku, Európu, to je jasné. Všade som bola, úplne že okolo celého sveta som lietala, a najprv som to rozmýšľala tak, že však uvidím, či vydržím rok kvôli peniazom.
Rozumiem.
Takže som cestovala a potom nejako z toho roku, keď mi dochádzali peniaze, som vždy išla do nejakého mesta, zarobila som peniaze, a cestovala som znova. Takže z toho jedného roka boli 2 roky a ono sa to stalo mojím životným štýlom. Ja som proste nikdy neprestala cestovať potom. Nikde som nebola usadená. Ja som chcela len cestovať a to bolo vtedy moje primárne. Teraz sa viac sústreďujem na tú svoju značku, na biznis, ale vtedy moja priorita bola cestovať, naučiť sa čo najviac, mať čo najviac skúseností. Vlastne som vtedy pochytala všetky také štýly, že keď som bola na Novom Zélande, som sa naučila maori tattoo, keď som bola v Polynézii, polynézske tattoo, keď som išla do Ázie alebo na Borneo, tak tam ma znova učili to tradičné tetovanie. Všetky tieto skúsenosti sa tak potom zosumarizovali a z toho vznikol ten môj štýl.
Rozumiem. Ty na svojom webe uvádzaš, že Ty si celebritný tatér, umelec. To je tvoja primárna cielová skupina, celebrity?
Nie, pre mňa sú všetci celebrity, úplne všetci. Ale pre ľudí, a prečo to je pre tú moju značku dobré, pretože ľudia, keď vidia, že som celebritná tatérka, tak hneď každý zostrí alebo spozornie. Samozrejme, že som rada za tých mojich celebritných klientov, ale pre mňa sú celebrity všetci. Ja nerobím rozdiel, že či tetujem bežných klientov každý deň, čo je pre mňa inak akože oveľa príjemnejšie, poviem to tak, ako tie celebrity.
Chápem. A prečo vlastne?
Tak s bežnými klientmi mám úplne iné konverzácie.
Rozumiem.
Nemajú maniere napríklad, ale to hovorím, to záleží, kto to je. Ono je to vždy viac také, by som povedala, náročnejšie ísť tetovať celebritu, lebo väčšinou k nej chodím do domu, takže už len celkovo aj tá príprava, a že musím tam ísť.
Berieš si všetko so sebou.
Presne tak. Takže ono je to troška zdĺhavé. Takže aj z toho dôvodu. Ale zasa na druhú stranu, čo je na tom vzrušujúce, je presne to, že často sa stretnem s mojím obľúbeným umelcom.
Chápem.
Čo mám rada. Takže opäť sa dávam do iných situácií, alebo celkovo mám iné skúsenosti, ako by mal bežný človek. Takže pre toto je to pre mňa vzrušujúce.
Vyzerá to, že to vlastne robíš intuitívne a odmalička, že sa vlastne vystavuješ akoby, ja by som to nazvala, že vychádzaš za hranice svojho komfortu. Toto je niečo, čo Ťa niekto učil alebo to je proste inherentne dané?
Neučil ma to nikto, ale teraz sa učím tiež veľa vecí. Ale toto je tiež jedna z nich, že stále na tom pracujem. Takže ono to bolo, že ja som mala také obdobia. Keď som bola mladšia, tak som bola taká viac extrovertná, by som povedala. Potom som mala obdobie, keď som sa zase až tak že hanbila, alebo nepoznala som svoju hodnotu. Práve teraz posledné roky sa opäť vraciam po to, keď som bola mladšia, že si budujem ešte viac to svoje sebavedomie, poznám ešte viac svoju hodnotu, a dávam sa ešte viac do nekomfortných situácii. Pretože z tých nekomfortných situácií sa všetko začína. Kebyže stále robím to isté, čo robím, a som stále obklopená tými istými ľuďmi, som stále na tom istom mieste, tak sa nič nestane, a toto si ja pamätám každý deň. Takže ja mám takú filozofiu, že žiť naplno. Ja keď mám teraz príležitosť robiť niečo, tak ja to spravím, to je jedno, či spím alebo nespím. 😊 Takže toto je niečo, čo ma nikto nenaučí, to je proste tam moja tá túžba, tá moja vášeň po tom, čo robím. Ale inak toto je jedna z najdôležitejších vecí v živote, nie, že len v podnikaní, ale v živote, dávať sa do nepohodlných situácii, pretože tie ťa naučia najviac.
Chápem. Ešte sa spýtam na tie cieľové skupiny. Bolo mi to jasné, že to asi nie je tak, že teda nosne celebrity tetuješ, ale tak vo všeobecnosti, ako sa vlastne vyvíjali tie tvoje cieľové skupiny? Hovoríš, že, že všetci sú vlastne tými Tvojimi zákazníkmi, ale pravda je taká, že nie všetci sa chcú dať tetovať, a že nejakým spôsobom asi si schopná definovať, že kto je tvoj taký typický zákazník, aké sú tie cieľovky.
Moja cieľová skupina, kebyže sa teraz čisto bavíme o targetingu, tak by som povedala, samozrejme, že najradšej mám, keď sú to ľudia, ktorí sú napr. podnikatelia, alebo ľudia, ktorí majú proste peniaze. Nebudem mať cieľovú skupinu nejakých študentov sedemnásťročných, pretože tie moje tetovania sú drahšie a nie každý si to môže dovoliť. Takže vždy sa zameriavam na skupinu, tak okolo 40 rokov zhruba, že nie sú to proste tí mileniáli, lebo tí nikdy nemajú peniaze, tí žijú stále u rodičov, vieš, čo myslím. Takže áno, mám radšej, keď mám tú cieľovú skupinu, by som povedala, že tak okolo tých 40 rokov zhruba. Najradšej mám, keď sú to buď podnikatelia, alebo proste že ľudia, ktorí majú peniaze v podstate, tak to poviem.
Že už sú zabezpečení.
Že sú zabezpečení, áno. Alebo potom si ešte dávam v rámci záujmov skupiny. Keď niekedy si dávam veci na Instagram alebo na Facebook, a dávajú sa tam hashtagy alebo čokoľvek, tie cieľové skupiny, tak toto je vždy, na čo sa ja pozerám.
Rozumiem.
Lebo keď niekde idem, idem tetovať na Miami, tak znova sa zameriam čisto len na Miami, tak nebudem promovať Slovensko alebo niečo.
Chápem.
Vždy je to cielené.
Tak možno ešte jedna taká vec, ktorá sa týka toho, ako si vlastne postupovala, a to je niečo, čo sa asi prelína dodnes tým Tvojim podnikaním. Ako sa dá zachovať – za prvé máš taký veľmi naozaj jedinečný štýl. Mne sa teda zdá, že to je naozaj umenie, authentic umenie, že to nie je len otázka toho, že buduješ brand, alebo že nejaká rekognícia z inej strany prišla. Skrátka príde mi to, že to je niečo také veľmi vnútorné, keď to robíš, lebo inak sa mi zdá, že sa nedá takéto krásne kresby, alebo ako to nazvať, urobiť. Ako to vlastne robíš v tom podnikaní, že predsa len musíš deliverovať niečo, čo chce druhá strana? Dá sa zachovať hravosť, dá sa zachovať teda ten, vieš, ten authentic umelecký spirit, že sama si to tiež aj užívaš, čo to vlastne maľuješ alebo teda tetuješ?
No určite. To je základ všetkého, pretože ako som spomínala na začiatku, že ja keď strávim s tým klientom veľa hodín, tak ja si to musím užiť. Takže ja som veľmi vyberavá, čo sa týka práce, ale napr. keď si niekto robí so mnou objednávku, tak ja tam mám také body vypísané, že musíš mi dať umeleckú slobodu, pretože keď ja nemôžem robiť, čo chcem robiť, tak ja to nechcem proste robiť. Ale to neznamená teraz, že vieš, prídeš, chceš vytetovať nejakého vtáčika a ja ti spravím draka. Takže ja vždy budem konzultovať s tým klientom, ale pretože tá moja práca je taká, stále to má proste ten určitý štýl alebo vieš, čo môžeš očakávať, vieš, že to bude pekne spravené, že to bude umelecké, že má to také určité prvky. Takže na základe toho, keď si ma klient vyberie, tak nemôže ma nútiť, aby som ja spravila nejaké, ja neviem, geometrické veci, ktoré vôbec nerobím. Vieš, čo myslím?
Rozumiem.
Áno. Takže to už je taký ten základ toho, že ten klient má už také určité, by som povedala, že môže mať určité očakávania, ako to bude vyzerať.
Chápem. Sú aj klienti, ktorých odmietneš alebo ich pošleš niekam inam?
Určite áno, to robím stále, ako som napr. aj teraz povedala. Geometrické veci, keď niekto chce robiť určitý štýl, a ja viem, že to nechcem robiť, tak ho určite odporučím niekomu, kto to robí, a kto je na to špecialista, pretože ja nemám proste s tým problém niekoho poslať, lebo ja viem, že tí moji ľudia prídu za mnou.
Chápem.
Áno, ale ešte k tomu ja mám z toho aj lepší pocit, pretože viem, že ten klient dostane presne, čo chce.
Chápem. Tak okrem tých tetovaní Ty už tvoríš aj ilustrácie, dizajnuješ oblečenie, fotografuješ, vymenovala som v tej vizitke niekoľko vecí, tak asi je to tak, že už dnes to nedokážeš robiť úplne sama tak, ako to bolo v tých prvých rokoch. Chcela by som sa trošku rozprávať o tom postupe, lebo sa stále vraciam k tomu, že ide o podnikanie. Ako sa to postupne teda vyvinulo? Skús nám, prosím, povedať, v akom poradí si riešila rôzne oblasti. Vlastne asi sa dostaneme k tej fáze, keď si sa rozhodla založiť to vlastné štúdio, prípadne keď si mala prvého zamestnanca. Čiže v akom poradí sa to vyvíjalo tak, že dnes už to je vlastné a máš, pokiaľ to chápem správne, pár ľudí okolo seba, minimálne, ktorí ti pomáhajú.
Áno, tím si budujem stále. To je inak najdôležitejšie, že každý úspešný podnikateľ, alebo keď máš svoj biznis, tak potrebuješ tím ľudí. Ja som si všetko robila sama. Ešte aj veľa vecí si stále robím sama, ale ako som povedala, ja si ešte stále budujem ten tím. Takže postupne ako to bolo, robím si všetko sama. Potom som spravila produkty, prvé boli ilustrácie. Takže na to som si ja našla dizajnéra, ktorý mi to mohol upraviť do takej podoby, aby to boli ilustrácie, pretože ja neviem robiť s Photoshopom, ani nad tým nechcem stráviť čas.
Chápem.
Moja priorita je proste tetovať a potom ja si nájdem niekoho, kto mi to upraví do takej podoby, ako potrebujem. Takže prvá osoba pre mňa bol dizajnér, dizajnérka. Potom som na to začala robiť, pospomínam postupne, ja neviem, YouTub-ové, YouTub-ový kanál som si spravila. Takže mala som tam rôzne tetovacie video, tak som si našla osobu, ktorý mi vie robiť YouTub-ové videá, pretože nechcem nad tým stráviť opäť čas. Ale hovorím, že ja som si ešte robila, aj pár rokov nazad, ja som si robila úplne že všetko sama.
Považuješ to nejakým spôsobom za prínosné, že si si musela prejsť každou to vecou najprv sama?
Áno, lebo ja rada kontrolujem všetko, takže ja neviem, proste je to moja značka.
Vitaj v mojom svete.
Ja presne viem, čo chcem. Aj doteraz, ja to nechápem, že niekto má biznis, a ja som taká, že ja viem v podstate ale robiť všetko skoro. Takže nehovorím, že úplne nejaké technické veci dopodrobna, to nemusím vedieť, lebo viem, že sú na to ľudia, ale aj tak musím mať o tom nejakú znalosť. Lebo ja mám kontrolu nad tým svojím biznisom a nad vecami.
Najmä nad tou značkou.
Presne nad tou značkou. Nikto mi nevidí do hlavy, akú ja mám predstavu o svojej značke alebo ako to chcem robiť, to viem iba ja. Takže na základe toho som úplne mikromanažment, a ja sa cítim ohľadom toho dobre, lebo ja si stále myslím, že je to moja značka. Ja to viem najlepšie, ako to chcem.
V takom tom malom podnikaní to určite aj ide a myslím si, že pre tú konzistenciu brandu je to aj dosť kritické.
Je to kritické.
Takže niekto, kto Ti urobil YouTub-ové videá? Ako to ďalej pokračovalo?
Takže YouTub-ové videá. Potom som mala niekoho, teraz mám super chalanov, Black hole, ktorí sa mi starajú o web. Takže webové stránky mám, momentálne mám 3 webové stránky. Jednu mám na tetovanie, jednu mám na životný štýl, lifestyle, tam mám rôzne ešte ďalšie veci, ktoré robím, a potom mám oblečenie, merch a to všetko ostatné. Takže toto mám chalanov, ktorí sú v mojom tíme momentálne. Dizajnérov mám viacerých na rôzne veci, ktoré robím. Takže tak by som to zhrnula. Momentálne.
Keď si si vyberala tých jednotlivých ľudí, tak to bolo tak, že si proste sa obzrela alebo si sa spýtala na sociálnych sieťach?
Teraz to robím tak, že využívam, čo som sa naučila, využívam svoje resources.
Chápem. Skúsiš viac vysvetliť?
Vysvetlím to. Takže predtým som bola taká, že nie, že by som sa hanbila, ja neviem, čo to je proste, že nevedela som sa opýtať. Nevedela som sa poriadne opýtať. Teraz keď rozmýšľam, že ja mám toľko fanúšikov. Ja čokoľvek dám teraz na Instagram, úplne jednoduché, len sa proste opýtam, tak vždy tam bude niekto, kto možno robí danú vec. Hľadala som kaderníka na dnes, tak som včera dala: „Vie ma niekto ostrihať v Bratislave?“. 300 správ som dostala. Takže teraz, keď hľadám niekoho, kto vie robiť YouTub-ové videá alebo strihať videá, ďalšie správy dostanem. Potom na základe toho ja si pozriem tú ich prácu alebo aj to napr., že ako sa bavia so mnou, a vyskúšam toho človeka. Takže nie je to tak, že hneď ti dám prácu, ale ja chcem najprv vidieť, že čo spravíš, aby som ja vedela, či tá moja predstava a tá tvoja, tie tvoje skúsenosti alebo znalosti, a celkovo aj, by som povedala, tiež to umenie, že ako to ty spravíš. Pretože je veľa aj videografov, ktorí vedia dávať dokopy videá, ale vôbec to nemá taký ten štýl, ktorý chcem ja, ktorý proste reprezentuje moju značku.
Rozumiem.
Takže ono to je tak vždy, ja si tých ľudí vyskúšam, a potom môžeme nadviazať spoluprácu.
Vo všeobecnosti podľa Teba tí rôzni dodávatelia sú pripravení na takýto model, že vyskúšam a až keď sa to podarí, keď to bude OK, tak potom idem do seriózneho biznisu a budeme spolupracovať dlhodobo? Je to taká Tvoja skúsenosť, že toto oni prijímajú?
Aj áno, by som povedala, že väčšina z mojich skúseností, čo som mala, tak áno. Niektorí, ale to vidíš hneď, ako sa to vylúči, ktorí nie sú ochotní to vyskúšať, takže nemáme sa proste o čom baviť, že to je automaticky proste, že nebudeme robiť spolu nič.
Sú mimo sita.
Sú mimo sita, presne. Lebo oni ani nemajú energiu, nenájdu si ani čas, nie je to pre nich ani priorita, nie je to pre nich dôležité, aby to vôbec vyskúšali. Takže s tým človekom ja nemôžem spolupracovať. Ale to sa hneď ukáže na začiatku. Alebo keď mi niekto povie, že budeš to mať do týždňa hotové, a nemám to, tak s tým človekom ja sa nemám už o čom baviť. Pretože mal si jednoduchú úlohu, a ja som ti nepovedala, že to sprav do týždňa, to si ty povedal, že mi to dáš do týždňa, tak to očakávam do týždňa. To nie sú 4 dni potom, alebo 3 týždne. Vieš, čo myslím?
To som sa práve chcela spýtať.
Hej, ja som veľmi prísna na takéto veci.
Asi nejde len o tú umeleckú rovinu, aby s Tebou súznela, ale musí tam byť aj nejaký výkon, ktorý dáva nejaký zmysel. Či?
Samozrejme. Ja nemám trpezlivosť na to, keď ľudia len tak rozprávajú. Ukáž mi najprv, čo vieš a ako si na tom s časom, aký si, ako si zodpovedný, potom opäť, po akej umeleckej stránke mi to spravíš. Takže to sú také faktory, na ktoré sa ja pozerám na to, aby som ja s niekým robila.
Rozumiem. Ešte by ma možno zaujímalo, ako si počas toho celého pristupovala k peniazom, k financiám, k investíciám, ak si nejaké potrebovala, po tej ceste postupne.
Po tej ceste to bolo tak, že vlastne ja som najviac peňazí míňala len na cestovanie. Nekupovala som si veci, nemala som taký život, že by som si kupovala drahé značky, že by som si kupovala autá, že by som si vtedy ešte kupovala byty alebo niečo. Nič, vôbec. Práveže ja som si vtedy, som mala predstavu o tom, že ja si chcem sporiť peniaze a investovať to do môjho biznisu. Takže nebola som v pozícii, našťastie, že by som potrebovala peniaze od niekoho iného. Ja som si vždy tie peniaze, ešte aj doteraz, teraz si to stále otáčam, a čím som staršia, a čím viac si budujem značku, tak tým viac do toho dávam. Teraz tiež mám projekty, by som povedala, ktoré sú v mínuse, ale pre mňa nie sú v mínuse, lebo ja to stále len preinvestovávam, a dávam do toho, lebo to už je len otázka času, keď sa to proste vyzdvihne. A potom už nemusím proste robiť s tým nič. Pasívne príjmy.
Rozumiem.
Tu sa bavíme o tých merch aj o všetkom. Ono už to je zabehnuté, už len teraz to vyzdvihnem, aby to išlo samo od seba, aby to frčalo. To je celé.
K tomu som sa vlastne ešte chcela dostať. Ako Ty pridávaš do toho svojho portfólia tie rôzne služby a produkty? To je nejaké veľmi intuitívne, alebo to je nejakým spôsobom premyslené, alebo niečo medzitým? Skús povedať, ako si sa vlastne dostala k tej úvahe, že dobre, tak teraz z toho bude ilustrácia, z toho bude oblečenie alebo merch. Skús o tomto trochu rozprávať.
Ja rada tvorím, či je to tetovanie, či sú to, ja neviem, tie kresby alebo videá, proste čokoľvek, čo robím, ja rada tvorím. A s tými ilustráciami to začalo tak, že nie každý si môže dovoliť moje tetovanie, pretože predsa je to drahá záležitosť, ale ľudia milujú moje umenie. Takže ja som im chcela dať tú možnosť. Ono to bolo vlastne založené na tom, na tej požiadavke, že ja som im chcela dať tú možnosť, že okrem mojich tetovaní môžu mať nejaké moje umenie, a to som dala do tej podoby tých ilustrácií. Môžu to mať teraz doma, môžu si to zarámovať. No a z tých ilustrácií som potom začala robiť knižky. Takže majú tam ešte viac proste toho umenia, ono to bolo urobené ako coffee table book, že môžeš to mať na stolíku, alebo len tak si to prelistovať, ak máš rada umenie.
Inak, podľa mňa v slovenčine ani nemáme takýto výraz, ale to je krásne, že coffee table book. Takže, to je knižka, ktorá teda je, ja neviem ani, ako to preložiť. (smiech)
Neviem, ako sa to preloží. 😊
Lebo si myslím, že taký jav nemáme na Slovensku v skutočnosti.
Vieš čo myslím, že to je ako keď ľudia si dávajú, ja neviem, tieto Luis Vuitton, Chanel alebo Gucci knižky.
Jasné, že to chceš proste len čítať popritom, že práve relaxuješ.
Alebo keď máš fotografie nejaké, že chceš si len pozrieť nejaké pekné umenie, tak na toto to je robené.
Nie je to celkom na také, že čítam od začiatku do konca.
Môžeš, ale skôr je to presne na tú vizualizáciu.
Rozumiem.
Ale je tam aj písané do toho, takže ľudia, ktorí majú ešte viac umenia alebo si chcú prečítať aj o tom viac, o mojom umení alebo o mne, tak majú tú možnosť. Je to tam, ale je to proste súhrn mojich najlepších prác. Takže to bol veľmi zaujímavý projekt. A to bolo niečo, čo som ja chcela spraviť aj sama pre seba, že chcela som mať niečo, že spolu všetky takéto práce, a celkovo aj taký ten – lebo ono to zachytávalo určité etapy môjho života, aj ten štýl, ako sa mi menil. Tá prvá knižka úplne rozdielna oproti tej druhej, to sa nedá ani porovnať, to je akože deň a noc.
Fakt?
Úplne, áno. Lebo ten rozdiel medzi tým bol nejakých skoro 10 rokov. Takže tie štýly, ako sa mi menili a celkovo ten prechod, aký bol, to je badateľné hneď na prvý pohľad. No a tá druhá knižka, volá sa „just Love, Tattoos and Sushi“, to bol môj taký aj z osobného hľadiska, aj takého profesionálneho, jeden z mojich najkrajších projektov, ktoré som robila. Takže to bolo už také, že som úplne bola v inej fáze ako umelec. By som povedala, že vtedy to bol tiež taký už úplne vrchol, keď som sa dostávala.
Chápem. Čiže to je taký produkt, čo slúži ľuďom, ale vlastne slúži aj Tebe.
Áno, ale všetko, čo robím ja, je robené pre ľudí. Takže ono je to vždy také, že ja sa nechcem sústreďovať len na tetovanie. Ja som umelec, takže čokoľvek tvorím, takéto všetky projekty, ktoré mám, takže ono je to vždy len preto, že chcem proste skrášľovať svet. A chcem, aby to moje umenie bolo všade, lebo ľuďom to spôsobuje radosť. Každý deň dostávam, ja neviem, milióny správ, že ako sa im to páči, alebo že sa dobre cítia pri tom, keď to vidia, vyčarí im to úsmev na tvári, majú z toho dobrý pocit, lebo ono vlastne aj to moje umenie je reflexia toho, ako sa ja cítim, alebo tú energiu, ktorú do toho dámam. Áno, to je pozitívne, že keď sa pozrieš, je farebné, je pozitívne, také vibrantné, hravé, takže presne moja taká osoba, že ja som stále také decko.
Áno, je veľmi veľmi farebné, také dúhové sú tie Tvoje.
Áno, také vibrantné, by som povedala, presne.
Áno, ale veľmi to je pekné.
Ale keď sa na to pozrieš, máš z toho dobrý pocit. Aj ľuďom, ktorým sa nepáči tetovanie, sa to páči, lebo to je presne to, že oni sa pozreli na tú umeleckú stránku, že oni neposudzujú tetovanie, vieš, že keď ľudia posudzujú, že to je škaredé a neviem, to spájajú ešte, ja neviem, s tými s väznicami a neviem čo. To bolo v minulosti.
Áno, niektorí ľudia ešte stále môžu mať takúto väzbu, ale myslím, že je ich málo.
To sa mení, áno. Najkrajší kompliment, keď mi nejaká staršia osoba povie, aj babičky alebo tak, že to je náhradné, že ako sa im to páči. To je najkrajší kompliment pre mňa.
Chápem.
Alebo malé deti. 😊
😊 Už si povedala, ako si sa dostala k tým knižkám, rozumiem. Ako ďalej k tomu išiel ten merch a to oblečenie?
Tak postupne som začala len tak, že najprv som spravila tie ilustrácie, potom prišli knižky, a začala som robiť ten merch, pretože čoraz viac požiadaviek som mala, ľudia sa ma na to pýtali. Máš tričká, máš to, máš to. Takže ja som to už postupne potom začala vyrábať aj na základe toho dopytu.
Rozumiem. V zásade počúvaš zákazníkov, a keď niečo chcú, tak im to urobíš.
Áno.
Povedz mi ale, prosím Ťa, ako si sa dostala do toho bodu, že máš toľko followerov, a že vlastne máš sa koho pýtať. Lebo teraz naozaj, aj čo sa týka tých dodávateľov, v zásade Ti stačí asi na Instagram vypustiť post a Ti prídu ponuky a prídu rôzne referencie. Čiže toto sa v tom priebehu toho času vyvinulo ako? Dnes sú trošku ináč na tom tie siete ako kedysi, ale napriek tomu tá cesta by ma zaujímala.
Tak cesta to bola taká, že opäť, keď sme sa bavili o tej investícii do biznisu, tak som si platila za fotky, dala som fotku, a pozrela som si rôzne iné stránky. Vtedy to dosť bolo drahé, to bolo aj 200 USD za jednu fotku, len pár hodín, aby mi dali. Takže keď tam boli nejaké stránky, najprv som sa sústreďovala viac na tetovanie, lebo ja som dosť cestovala okolo sveta, keď som robila konvencie, atď. Ázia, Brazília, proste kdekoľvek na svete, Čína. Tak som si zaplatila, dala som si fotku, a tým viac som získavala takto fanúšikov po celom svete.
Chápem.
Takže ono to bolo vždy mierené opäť, vieš, ale som investovala do toho. Takže aj keď niekto chce mať podľa môjho názoru tých followers, že chce mať tých sledovateľov, alebo sa sústrediť na určité skupiny, tak ono to vždy dopomôže, keď investuješ do toho. Tie sociálne siete sú robené na to, aby aj oni mali z toho peniaze. Takže čím viac platíš aj reklamy, tak tým lepšie je to aj pre teba. Alebo potom, samozrejme, že aj tým naturálnym spôsobom. Takže keď ľudia niečo zdieľajú, alebo sa im to páči, alebo ich v tom podporím, že zdieľajte alebo označte niekoho, takže ono je to stále ako druhá práca, akože popri tetovaní.
😊 Viem si predstaviť.
Ja si toto robím stále ešte sama, všetky sociálne siete, ktoré mám, si ich spravujem sama, takže je to veľmi osobné. Aj na tie správy, na ktoré odpovedám, je to veľmi osobné, pretože každému odpovedám vlastne ja, že nie je to nejaká tretia osoba. Ale hovorím, že to je tá kombinácia, by som povedala, aj tých platených služieb, ale aj tá kombinácia toho naturálneho rastu.
V slovenčine to voláme že organický, takže hej, rozumiem tomu.
Áno. Takže čím viac ľudí zabávaš, vieš, že treba tam dávať do story-čiek niečo, treba ich tam vyzvať niečo, ako mať tú interakciu s tými ľuďmi, čím viac sú vlastne tí ľudia pobavení, tak tým je väčšia šanca, že ešte viac tých organických fanúšikov budeš mať.
Dnes už máš vyslovene komunitu. Ona má nejaké ďalšie akoby chovanie, že Ťa vyzýva k nejakým ďalším produktom, tak ako teraz si povedala, že si vlastne reagovala. Ešte máš nejaké veci pred sebou, ktoré vieš, že urobíš, lebo už si to od Teba ľudia pýtajú?
Tak momentálne chcem pracovať najviac na tej mojej odevnej značke. Takže postupn, nemám to ešte na webovkách.
Chápem.
Postupne to tam inak pridávam tie produkty, ale ja už ich mám spravené.
Tak povedz, čo nás čaká. 😊
Mám tričká, mám trigovice, a postupne budem pridávať, lebo chcem mať vlastne že celý outfit, celú kolekciu, aj šortky budem robiť, ale postupne budem pridávať bundy atď.
Rozumiem.
Takže niektoré veci sú už hotové, ale hovorím, že nemám to ešte na webe dané, takže postupne budem takto pridávať.
Rozumiem. Máš toho celkom veľa, čo robíš, také rôzne role. Ako to dávaš? Spíš? (smiech) A keď áno, koľko denne spíš?
Ale áno, ale to je akože stále. Stále veľa robím, aj keď je to takým iným spôsobom, lebo mám pre to vášeň. Takže ono to je podľa mňa dôležité, aby si ľudia vybrali v živote, čo ich baví a to robili, pretože ono je to potom oveľa jednoduchšie. Aj keď nespím, tak mám z toho dobrý pocit, lebo si budujem to svoje emporium alebo ten svoj biznis. Takže mi to vôbec nevadí. Vieš, že ono by to bolo iné, kebyže ja pre niekoho robím a nenávidím tú prácu, a musím to robiť a nespím. Tak to by ma úplne zodralo. Ale pretože je to moje a ja si to budujem, tak to mi úplne že dodáva energiu.
Rozumiem. Prebrali sme, ako si od začiatku riešila rôzne oblasti a ako si postupne zamestnala ľudí, aj k tým peniazom sme sa dostali, aj k produktom. Mňa by ešte predsa len v tejto sekcii zaujímalo, že keby si tak spätne niečo reflektovala, je niečo, čo by si, keby si teraz od začiatku začínala, a povedzme, že už v tej fáze toho zakladania toho štúdia, a týchto ďalších produktových línií, tak asi si sa po ceste poučila. Robila by si niečo inak? A keď áno, tak čo? Čo by trebárs mohlo pomôcť aj našim poslucháčom.
Čo by som spravila prvé, by som si hneď spravila tím, v momente. Pretože veľa rokov som si všetko robila sama, a bol to veľmi zdĺhavý proces, a náročný. Takže teraz, kebyže môžem niekomu poradiť, tak v momente nech si buduje tím. Nech si nájde najlepších ľudí, nech proste investuje aj do seba, aj do svojho biznisu. Keď hovorím do seba, to je obrovská investícia, lebo je dobré, keď sa proste naučíš niektoré veci, vieš, že či je to po tej biznisovej stránke, ako si spraviť tú organizáciu. Záleží, aký je to biznis. Alebo celkovo do sebarozvoja, tak by som povedala, lebo dosť, dosť s tým má aj spojený mindset, by som povedala.
Musím Ti povedať, že nie si prvá, čo hovorí toto po tej skúsenosti. Ja stále tak špekulujem vtedy, keď počujem túto odpoveď, v hlave, že či ale neplatí, že bez tých skúsenosti, ktoré človek vlastne pozbieral sám, že či by si tu bola, vieš, keby si si to nebola všetko – rozmýšľam nad slušným slovom.
Ja viem, čo myslíš.
Hej, keby si si to nebola všetko odkrútila, či by si tu dnes bola takto.
Nemusela som si to tak dlho odkrútiť, tak by som povedala. Akože podľa mňa sú veľmi dôležité tie skúsenosti alebo tá cesta, pretože to ťa vytvaruje alebo to ma vytvarovalo vlastne byť tým človekom, ktorým som teraz, určite áno. Ale takisto si myslím, že som to mohla spraviť skôr. Takže nevidím dôvod spraviť niečo za 10 rokov, keď viem, že to môžem spraviť za 5.
Rozumiem.
Kvôli tomu, že mám pomoc niekoho iného, lebo tú skúsenosť stále budem mať, ale budem na tom lepšie.
Hej, v angličtine je taký výborný výraz, že learning curve, tak ono je také ťažké, keď to človek robí sám.
Presne tak.
Keď to robí s niekým, tak je to rýchlejšie, jasné.
Dobre. Ty máš svoje štúdio v Kalifornii. Keby si tak porovnala to prostredie. Viem, že si vlastne nosne nepodnikala tu, ale tak teda bola si nejakým spôsobom v štúdiu, hoci len rok, a možno aj s inými tými krajinami, lebo si fakt svetobežník. Vieš to nejako porovnať? Ale naozaj ma zaujíma vyslovene Slovensko verzus to miesto, kde v tej Amerike pôsobíš. Sú nejaké závažné rozdiely v tom podnikaní tak, ako to cítiš?
Vieš čo, ani nie, lebo ono každá tá krajina alebo to mesto má určité pravidlá. Takže pravidlá sú všade, či je to z hygienického hľadiska, z toho úradného hľadiska. Takže je to úplne jedno, keď nasleduješ to, čo potrebujú, tak si myslím, že je to presne ten istý proces.
Aj si mala niekedy nejaké také veci, že si si hovorila, tak toto je akože fakt peklo? To platí aj pre Ameriku.
No určite. V Kalifornii najviac, pretože toto mi prišla najväčšia prekážka, keď som už bola taká, že ja to môžem kašlať, že proste nechcem mať legálne štúdio. (smiech) Lebo oni tam majú zóny. Napríklad na Slovensku, to si myslím, teda neviem, ako to je, ale celkovo aj tak po svete som si všimla, že nie sú zóny určené na tetovanie. Takže ak chcem tu štúdio, tak si tu otvorím tetovacie štúdo. Stačí mi len z toho hygienického hľadiska, spravím si papiere od mesta, alebo čo potrebujem, a to je celé. V Amerike vôbec. Nie, že v Amerike, v Kalifornii alebo na Long Beach priamo, kde bývam.
Chápem.
Mne sa páči všetko moderné, takže keď je najnovšia štvrť, keď sa tam niečo buduje, sú tam okolo obchody, kaféčka, reštaurácie a tak ďalej, tam presne chcem mať štúdio.
Rozumiem.
Aby to bolo celé krásne, moderné, presklené, aby tam bola tá trafika, aby tam boli ľudia, aby tam bola najväčšia šanca, aby ma tam ľudia videli, a mám krásne nové prostredie. To je pre mňa veľmi dôležité. Takže ja keď som si vždy také niečo našla na Long Beach, tak nikdy mi nechceli dovoliť otvoriť štúdio, lebo mi povedali, že tam nie je zóna.
Čo si robila, prosím Ťa?
Počúvaj, mne to prišla obrovská diskriminácia inak, pretože ja som vlastne už bola celosvetový umelec a oni mi nechcú dovoliť otvoriť štúdio, kde chcem mať. To kde mám ísť, do geta, alebo že akože kde si to mám otvoriť? Vieš, čo myslím? Tak to bolo už také, že fakt pár rokov som to skúšala, a nechceli mi ešte aj na začiatku prenajať priestory. Sa ma pýtali, že a mala si tu už biznis? Hovorím, však nie, však si ho chcem práve teraz spraviť. Ako som mohla mať biznis, keď tu ani nežijem celý život v Amerike. Takže oni mi ani nechceli prenajať priestory. A peniaze neboli nikdy problém pre mňa.
Chápem.
Ja som im mohla zaplatiť nájom, keď chceli, na 5 rokov dopredu, mne to je úplne jedno, alebo si aj kúpiť tú budovu, ale oni mi to proste nechceli ani dať. Takže to mi prišlo také, že už som sa tak skoro vzdávala. Alebo to, čo som hovorila predtým, som spomínala, že vlastne ja som išla do iného štúdia, tam som platila nájom atď., ale nebolo to vyslovene, že celé to tetovacie štúdio bolo moje.
A tým pádom ani nemalo tvoj brand.
Vždy som mala osobnú brand, ale bola som vlastne v inom štúdiu.
Jasné. Ako si prekonala nakoniec toto celé? Lebo však teda teraz máš svoje štúdio.
Mám svoje štúdie, takže sme obišli systém. Spravili sme to tak, že vždy sa tam proste nájde nejaká taká šedá zóna, by som povedala. Poviem Ti inak, že mala som šťastie, pretože moja priateľka Veronika robila pre mesto, a tá poznala všetky pravidlá.
Rozumiem.
Takže aj ona, čo má otvorené štúdio, oni nevedeli ani, že čo s tým, nemáme na to ani zónu a proste, že nemalo to tam ani byť. Takže ono to bolo také, že ona našla nejaké – šedá zóna sa to volá, že také medzi, že mesto samo si vymyslelo pravidlá, ktoré nevedeli, ako majú dať do kategórie, tak my sme to troška tak obišli v tej šedej zóne, že máme to vlastne úplne legálne, ale nemalo by to tak byť, ale mesto nám to povolilo.
Skvelé.
Takže takéto šťastie som mala, čo sa týka otvorenia toho môjho tetovacieho štúdia, štúdia na Long Beach.
Inak, chcem Ti povedať, že som celkom vďačná, že hovoríš o tom, že je to ťažké a že treba prekonávať administratívu aj v Amerike, pretože ľudia si niekedy myslia, že na tom Slovensku je to, neviem, aké peklo, keď si otvárajú reštauráciu alebo teda to je jedno, akú prevádzku a všade je to tak, že treba splniť pravidlá.
Kalifornia má tiež veľmi prísne pravidlá aj na reštaurácie, to je 1 000 000 pravidiel. To proste, že v tom prípade, keď človek, človek s tým nechce dílovať, tak nech si niekoho nájde, kto sa tomu rozumie tak ako som, ako mám ja Veroniku, ktorá sa rozumie všetkým papierovačkám.
Chápem.
Tá mi v podstate spravila všetky papiere, pretože ja by som na to, mňa by to tak stresovalo, na toto som, na toto som fakt, že umelec.
Chápem. 🙂
Čo sa týka papierovačiek, pravidiel a takýchto rôznych vecí. Na to ja potrebujem pomoc.
To sa asi týka ale aj financií a účtovania, či? Máš niekoho, kto ti robí účtovníctvo a ti robí daňové priznania a tieto veci?
Tak mám, už samozrejme, áno, tak ja si nechcem robiť sama daňové priznania a takéto, ja sa tomu, ako toto sú veci presne, na ktoré si treba niekoho nájsť. Vieš, to, to nie je ani moja profesia, ani sa nechcem tým zaťažovať.
Chápem.
Takže na toto sú ostatní ľudia presne, že aby sme ich my využívali.
Kladiem tieto otázky aj preto, lebo nás počúvajú najmä ľudia, ktorí, ktorí buď teda už podnikajú ako malí alebo strední podnikatelia alebo túžia podnikať a teda hľadajú nejakú inšpiráciu v tom, v tých príbehoch ľudí, ktorým sa to podarilo a naozaj je to tak, že tí malí podnikateľ niekedy sú akože, jak by som to povedala, dievčatá pre všetko, vieš.
Treba, treba požiadať o pomoc, určite. Ako som povedala, že keď niekto môže, tak spraviť si tím alebo tímu sa môže týkať aj to, vieš, že môžeš mať proste že ľudí, ktorí ti pomôžu s dokumentami. Ľudia, ktorí nasledujú pravidlá, že presne vedia, keď sa niečo zmení, lebo to sa hocikedy zmení a keď o tom nevieš, zaplatíš pokutu, ale je to tvoja chyba, lebo ty si podnikateľ, ty, ty nesieš tú zodpovednosť. Tak preto treba mať ľudí, ktorí sa tomu rozumejú a stále, stále proste to treba kontrolovať. To je to, že z každej stránky musíš kontrolovať ten biznis.
Ešte by som sa chcela dotknúť tých rozdielov medzi povedzme, že Kaliforniou a Slovenskom. Však to Slovensko asi dostatočne dobre poznáš, keďže odtiaľto pochádzaš. Vieš nám povedať, je, sú nejaké rozdiely trebárs v tvorbe osobného brandu tu na tomto trhu a na tých, povedzme, že ostatných zahraničných trhoch? Lebo viem, že to je vlastne taká celosvetová tvoja aktivita, že to není úplne, že len v Amerike ten svoj brand.
Myslím si, že nie je v tom nejaký rozdiel. Akože podstatné je sa odlišovať, si myslím, a upozorniť na seba. Takže to by bola taká kombinácia vecí alebo robiť produkt, z mojej skúsenosti podľa mňa naj, najlepšie, čo funguje, je to, keď dávaš ľuďom nejakú hodnotu, že proste že čokoľvek robíš, ale má to nejakú pridanú hodnotu, že buď im to pomôže alebo im to skrášli život. Ja to poviem tak, že im to skrášľuje život, ale v podstate je to pozitívne, im to pomáha.
Chápem.
Pretože aj tie tetovania, teraz keď sa iba tak na chvíľočku k tomu vrátim, že keď tetujem, tak veľakrát to ľudí lieči z traumy a niekto im zomrel, že proste, že majú to späté s rôznymi životnými, môžu to byť nejaké aj pády, vzostupy, to je jedno, ale proste, že keď, keď majú vytetované nejakého aj domáceho miláčika alebo niekto, kto im zomrel a to tetovanie im ale pripomína peknú chvíľu, tak už to je také liečivé. Takže to je pridaná hodnota opäť, vieš.
Chápem.
Takže preto, keď niekto buduje ten osobný brand a ešte z môjho hľadiska je to také, že je to veľmi autentické, aj ten Instagram alebo proste, že čokoľvek v živote robím, tak je to autentické, lebo ja sa nedokážem proste, že.
Štylizovať.
Že štylizovať a byť 10 osôb, takže ja to mám vždy také, že proste, že určite aj ty, ako ma vidíš na Instagrame, ako ma vidíš teraz alebo aj všetky tie rozhovory alebo akokoľvek som, tak vždy som taká. Vieš.
Je to konzistentné určite.
No, že je to, že je to konzistentné, áno. Ale čo sa týka tej osobnej brand, tak to je presne to, že nemyslím si, že by bol v tom nejaký taký rozdiel, lebo musíš sa snažiť vynikať, vieš, nad tou konkurenciou, lebo to akože teraz celkovo sa tam tá doba zmenila. Vieš, teraz máme tie sociálne siete, aj celkovo, tak aj tá technológia, všetko sa zmenilo, takže ľudia nemajú teraz, by som povedala, že nemáš výhovorku na to, aby si nevynikala tak ako ostatní. To už je len potom na tvojej šikovnosti alebo na tom, ako sa, na tej originalite, ako sa odlišuješ alebo opäť možno, že aký máš tím ľudí a ako vieš, že ako to celé funguje tento svoj biznis.
Jasné. K cenotvorbe napríklad sa tie 2 trhy neodlišujú? Obvykle to tak býva, že tie jednotlivé krajiny sa teda fest odlišujú, takže tvoja skúsenosť?
To áno, ale, to áno, ale ja to mám tak nastavené, že vlastne teraz po celom svete, keď cestujem, je to skoro to isté.
Rozumiem.
Takže je mi jedno, či som v Amerike, či som v Číne alebo či som, ja neviem, na Slovensku, je to v podstate skoro jedno. Akurát, že potom sa už odlišuje, pretože chápem finančnú situáciu, aj keď to porovnám, fakt že na Slovensku alebo s tou Amerikou, je to trošku iné, ale ja teraz nechcem mať úplne že rozdielne ceny, lebo nemusím, tak by som to povedala. Iba to, že nemusím proste. Takže aj keď som tu na Slovensku, poviem úprimne, že mám proste nastavenú tú latku úplne niekde inde ako ostatní tatéri a chcem si to tak udržať, pretože ja nemám, nemám dôvod na to, aby som to dávala dole, lebo som žiadaná, ľudia to chcú a tí, ktorí si to chcú, si ma nájdu a si to zaplatia a to je celé.
Chápem. Už si spomínala, že v dnešnom svete je teda tej konkurencie celkom dosť, tak možno to by si ešte mohla povedať, že ako sa v tom svojom svete vlastne tá konkurencia postupne objavovala a vôbec či ju riešiš. Riešiš ju nejako?
Vôbec. Ja ti poviem, čo riešim, ja riešim sama seba, lebo ja som jediná konkurencia samej seba. Takže ja sa snažím každý deň byť v prvom rade najlepším človekom, akým viem byť po spirituálne stránke, to je pre mňa najdôležitejšie a potom samozrejme aj po tej biznisovej, čo sa týka, len ono je to troška pre mňa, áno, je to je to biznis, ale je to môj, je to proste moja vášeň, je to moje hobby, takže ja to troška inak to mám, to ponímanie mám toho, čo robím.
Musím ti povedať, že vášeň patrí ku tej výbave podnikateľa. Ja mám už momentálne skoro 30 rozhovorov za sebou s podnikateľmi rôzneho typu zo všetkých segmentov v tomto podcaste a keď ich niečo spája, tak vášeň naozaj.
Vášeň alebo potom mám aj také prípady, teda poznám také prípady, že niekto robí niečo, čo absolútne nenávidel, ale práve preto sa, sa chcel osobne tak prekonať ten človek, že sa to tak naučil, že proste nemá konkurenciu, že dominuje. Vieš, čo myslím, že dominuje teraz ten market. Takže to môže byť takisto podľa, podľa mňa môže to byť takisto ten kľúč. Takže hovorím, že ja si myslím, že u každého je to, je to individuálne, ale tá väčšina tých prípadov je to, že máš pre to tú vášeň, ale ono je to vždy ľahšie, vieš, že.
Určite. Ešte sa na sekundu vrátim k tej tvojej cieľovej skupine. Mňa ti celkom fascinuje, že ty na Slovensku v podstate za možno aj viac ako pol roka prakticky vymetáš všetky relácie, médiá, všetky formáty. Toto je asi premyslená aktivita a to by ma vlastne zaujímalo, že skús nám vysvetliť, že vlastne toto robíš pre to, aby bola nejaká inštalácia v ľuďoch, vieš, do ich povedomia, že kto si ty alebo, alebo je tam nejaký taký vyšší princíp, nejaký spirituálny? Čo ťa k tomu vedie, že práve takto to robíš?
Je tam, je tam vyšší princíp a celé sa to začalo tak, poviem ti prečo, pretože asi rok a pol nazad počas, keď sme mali lockdown a karanténu v Amerike, tak som začala robiť youtubové videá a bolo to také, že ako to celé začalo a chvíľočku o tomto chcem porozprávať.
Kľudne, poď, poď.
Lebo si myslím, že je to dôležité, lebo to je presne, prečo to robím, pre vyšší princíp. Tak som si všimla, niekto sa ma iba spýtal, že nie, nie, až tak ich nezaujímam, ale mala som tam veľmi veľa slovenských a českých fanúšikov. Robila som facebook live prvýkrát v živote asi pred rokom a pol, predtým som vôbec to nerobila. Ja som skôr bola taká utajená, by som povedala inak, ale potom som si to presne premyslela v hlave, že čo chcem v živote robiť a okrem tetovaní moja obrovská vášeň je motivovať ľudí. Tak potom som si to tak premyslela, že ale ako môžem motivovať niekoho, keď ma nikto nepozná, nikto nevie, aká som v súkromí, nikto nevie, kto je Ivana Tattoo Art, že kto je tá Ivana. Vidíme tieto krásne umelecké diela, ale ju nepoznáme. Takže ľudia nemali nič so mnou spoločné, lebo nevedeli ani, kto som, vieš. Takže prvýkrát som išla na, na facebook live a mala som tam asi 40 000 ľudí, to sledovalo. A ja som myslela, že to je náhoda, že to, to není možné, že to preboha ja ani neviem, čo tam mám rozprávať. Ale niekto sa ma spýtal, že nepýtali sa ma ani na tie tetovania, ale sa ma spýtali, ich zaujímal ten môj, ten môj životný štýl alebo proste, že čo vidia.
Ten príbeh.
Ten príbeh, že vidia, že cestujem okolo celého sveta, že mám pekné fotky z tých cestovaní, destinácií atď., plus to krásne umenie. Takže celkovo ten životný štýl ich priťahoval a potom sa ma niekto spýtal, že a prečo si stále taká šťastná a vtedy to celé odštartovalo. To bolo úplne, že začiatok, kedy to celé odštartovalo. Tak som hodinu a pol rozprávala o tom, prečo, prečo som taká šťastná a týždeň na to som išla na Facebook opäť a znova sa ma ľudia nepýtali na to moje tatérske umenie, ale na, na, na ten môj životný štýl alebo na ten mindset. Takže opäť okolo 30 – 40 000 ľudí to pozeralo.
A to už si asi vedela, že to nie je náhoda úplne.
No a vtedy som si uvedomila, že tak to asi nebude náhoda a začala som to robiť každú stredu. Tak ja, že dobre, že vidím, že ľudí to zaujíma a hlavne na Slovensku a v Čechách, že, že je obrovský proste, že je tá, ten dopyt po tom alebo že ľudia to potrebujú, že sú až takí hladní, by som povedala, za takýmito informáciami. Tak som im to každý týždeň dávala. No a tie videá som potom začala dávať na YouTube a dostávala som, začala som dostávať, ja neviem, stovky správ denne, ako to ľuďom pomáha, ako im to zmenilo pohľad na veci a rôzne také, rôzne takéto proste pozitívne správy som dostávala. No a na základe toho tá kombinácia aj toho tatérskeho umenia, aj týchto videí alebo také celkovo, že o čom som vlastne rozprávala tým ľuďom, som mala záujem o, o pár médií iba na Slovensku. Markíza ma chcela, JOJ-ka ma chcela, potom časopisy nejaké a už bolo toho toľko, že ja som vlastne skoro 2 roky nebola na Slovensku, už bolo toho toľko, že si hovorím, že vieš čo, ja pôjdem na to Slovensko, že nech som tam osobne, že bude to asi lepšie.
A spláchneš to naraz, hej? smiech
No takže ja som robila a to bolo potom, že Čechy sa pridali, takže Slovensko, Čechy. Takže som, toto som celý mesiac robila skoro každý deň, že som obehávala telky, rádiá, podcasty, magazíny atď. a teraz inak robím presne to isté, lebo ešte stále, ten záujem je stále väčší.
Tá vlna tu je stále.
Áno, ale takže prečo som sa rozhodla, že to spraviť a vymetať takto všetky médiá a chcem ešte viac, je presne to, že ja chcem, ja chcem dať viac do povedomia a promotovať ten životný štýl, pozitívny životný štýl, ten mindset, aj celkovo tak inšpirovať ľudí proste, že tou cestou, lebo ja verím, že určite, že to zmýšľanie ako rozmýšľaš, to sa ti priamo odzrkadlí na tvojom živote, vieš. A to je, o tomto ja rozprávam, o témach ako napr. aj gay, gay vzťahy. Možnože témy, ktoré na, o ktorých sa až tak moc nerozpráva. Rozprávam o, trošku tam rozprávam o násilí, ale to budem ešte viac, ešte mám aj, chcem aj o sexuálnom, aj fyzickom. Potom tam mám témy ako žiarlivosť, hnev, manifestácia alebo ako si zvýšiť proste, že ako, ako si pritiahnuť do života tie pozitívne a dobré veci. Takže toto sú všetky témy, ktoré ja rozoberám na tom YouTube a práve toto je moja priorita, prečo chcem, aby ma čo najviac ľudí poznalo.
Chápem. Mám ešte jednu otázku k tomu, ako sa to celé spustilo, lebo znova platí, že keď sa ľudia púšťajú do biznisu, mnohí majú veľa strachov, obáv a všelijakých takých, hej, treba prekračovať tú komfortnú zónu. Tak si hovorila, že si bola prvýkrát na tom, na tom facebookovom video Live. Aké si mala pocity, keď si to celé spúšťala? Vedela si vôbec, do čoho ideš?
Vôbec. Akože vidíš, že to ľudia robia, ale nie, nie som ten, teda nebola som vtedy, nechcem už hovoriť, že čo som není, lebo chcem byť všetko, takže bolo to také, že samozrejme bola som nervózna, nevedela som, o čom tam mám rozprávať. 4 hodiny som sa v hlave na to chystala, lebo sú niektoré, pre mňa je to maximálne nekomfortné a ešte k tomu ja si myslím, že viem sa rozprávať s niekým, keď som z očí do oči, vieš, ale napr. mám rada také, tak keby to bolo také osobnejšie tie rozhovory, nie, že skupina ľudí.
Chápem.
Takže mám rada skôr také osobnejšie, keď to je, no a to bolo také, že vlastne nikoho som nevidela. Nevedela som ani, o čom tam mám rozprávať a není som taký znova rečník, že prídem, že ahojte, že teraz už som ale nebola som, že, že iba tak začnem proste, že niečo sypať, ale to sa mi práveže, to mi potom uľahčilo tie otázky, že , že tí ľudia, keď videli, že som konečne prvýkrát v živote na Facebooku, tak sa ma hneď začali, začali mi hneď písať, že sami dávali otázky. Ale hovorím, že väčšinou sa pýtali na ten, práveže na tú moju cestu.
Ja sa ti musím priznať, že mnohí z tých ľudí, ktorých som spovedala, ale aj moje skúsenosti sú také, že keď človek prekročí tú komfortnú zónu, tak zrazu ono to je oveľa ľahšie ako sa to zdalo a že vlastne najťažšie to bolo v tej hlave.
Je to pravda, ale ja sa stále ešte učím veľa vecí. že áno, ten, ten prvý krok bol potom taký najťažší, ale akože vždy, keď tam idem, som nervózna a už, teraz už to robím vyše rok a pol to je, ale ešte stále som nervózna takým spôsobom, lebo neviem proste, že mám asi to šťastie, si myslím, že viem, o čom rozprávam, lebo všetko, čo rozprávam, je z mojej vlastnej skúsenosti.
Prežila si to.
Takže, lebo som to prežila, to nie je niečo, že čo som si naštudovala, načítala, že je to moja vlastná skúsenosť, a to mi to uľahčuje, vieš. Že keď mi dá niekto zaujímavú otázku, tak potom vlastne môžem porozprávať na základe tej mojej skúsenosti, že ako to bolo, ako to prebiehalo, ako som sa ja naučila sebeláske alebo ako som sa ja naučila proste žiť tak, taký alebo zmýšľať pozitívne, ako, ako som sa naučila triediť tie myšlienky od negatívnych a pozitívnych. Takže ono to, o to to uľahčuje. Ale sa stále učím aj teraz ako lepšie rozprávať.
Chápem.
Vieš, aby som mala, aby, aby som aj tú správu dodala tým ľuďom čo najjednoduchšie aj najefektívnejšie, takže to je, to je. Takže veľa vecí sa ja stále učím, vieš. Ale baví ma to, takže to je na tom to najkrajšie, že opäť, vieš, že keď máš pre niečo vášeň a baví ťa to, tak ono to ide tak ľahšie, že aj prekonáš aj, aj tú nervozitu aj, neviem, čo, že všetko, všetko sa dá proste prekonať.
Určite. Ja by som ti chcela teraz položiť takú otázku, lebo povedal mi môj brat, keď počúval niekoľko entých mojich podcastov, že „Eda, nebuď taká seriózna stále“. smiech A tak mi povedal, že „mohla by si to prerušiť nejakým takým fun aspektom, takže určite tí ľudia, čo ich pozývaš, oni majú milióny skúseností a možno niektoré sú aj celkom akože byť bizarné alebo proste srandovné zážitky s klientmi“. Tak prosím ťa pekne, máš nejakú takú, ktorú by teda sme mohli urobiť to, že príde džingel a bude storka? Skús, prosím ťa, spomenúť si na niečo, čo považuješ za fakt že funny, čo si vlastne zažila s klientom alebo s dodávateľom alebo to je v zásade, môže to byť aj s médiom.
V momente som si teraz spomenula, keď som prišla za Lil Wayneom a nevedela som, čo mu tetujem a ani som sa ho nepýtala, hovorím, že chcem ti potetovať tvár a on sa tak na mňa pozrel, že dobre, že poďme na to. Nie je to akože nejaké bizarné, ale mne to prišlo vtipné v tom, že ja mu vlastne hovorím, že, že kde mu chcem vytetovať a čo mu chcem vytetovať.
Chápem.
Takže toto mi príde maximálne, že, že vtipné, lebo on by mal byť ten, že, že, že čo mi povie, čo mám napr. spraviť.
Počúvaj a to je celkom taká citlivá časť tela, že tvár, lebo to sa nedá schovať za, schovať pod oblečenie. Jeho reakcia bola okamžite, že okej, že poďme na to?
On sa iba tak na mňa pozrel a tak usmial, že dobre a toto sa mi práveže páči, lebo tá energia bola presne taká istá, že proste, že nemusel nad tým moc rozmýšľať, že je hravý. Vieš, ja som si to hneď všimla, ale ja som to chcela aj z toho dôvodu, že samozrejme, že mu chcem tetovať tvár, veď aby to každý videl. Ku Chrisovi Brownovi to bolo tak, že jeho, keď som tetovala, tak som si pozrela jeho Instagram a videla som, že drží takto mikrofón v ruke a tuto nemal nijaké tetovanie. Tak som ti to takto odfotila a zakrúžkovala, presne toto ti chcem tetovať a on, že dobre a potom mi ale všetci hovorili, keď vlastne aj títo speváci, keď som sa niekedy bavila, že, že, že prečo boli s tým v pohode a tak, oni mi povedali, no práve preto, že si mala gule na to, že ty si mi ešte povedala ale, že mi chceš tetovať tvar, lebo to je najviditeľnejšie miesto. Ale toto vždy zabere. 🙂 Vieš, že, že to je, to je presne, že ako som povedala, že to vždy zaberie, lebo oni si myslia, že, že ona je v pohode, že ona mi ešte aj bude rozkazovať, že kde chcem mať tú tetovačku, ale ja som zase taký dominantný typ v tomto, takže áno, ja im poviem, že kde to chcem robiť a ja to myslím úplne vážne a 99,9 % prípadov vždy odsúhlasia.
Chápem. Aj ťa to prekvapuje ešte dodnes, že sa ti takto darí presviedčať ľudí asi tak, by som povedala, až sugestívne?
Nie, že, nie, že by ma to prekvapovalo, nie, že by ma to prekvapovalo, ja neviem, lebo to je energia všetko. Vieš.
Chápem.
A to už je také, že hovorím, že ja to, ja to robím v podstate stále alebo takéto, takéto, že ja si dám nejakú predstavu, v hlase si to premyslím alebo a nemusím nad tým ani premýšľať, to je také, že to je všetko energia. Ono to je aj, že ja aj keď sa s niekým bavím a niečo poviem alebo aj tým mojim klientom a oni mi všetko povedia, ale to je opäť energia, lebo ja to proste nikde inde dávať nebudem, že je tam hneď taká dôvera, že to vycítiš tú energiu. Vieš.
Chápem, rozumiem.
To je to isté, aj keď, keď ja niekomu niečo poviem, tak oni majú potom taký ten, ten, neviem, že či je to aj rešpekt možno alebo že si to dajú, že dobre, že na to odporúčanie a tak.
Chápem. Ty si umelec a primárne ťa vnímam ako umelca v tomto rozhovore.
Ďakujem.
Ešte mám pár otázok, ktoré sa vlastne týkajú toho, ako umelec môže napriek tomu, že je umelec a že nosne asi ide o tú umeleckú stránku, podnikať. Si veľmi prítomná na sociálnych sieťach, čiže nielen v tých slovenských médiách za posledného pol roka vymetáš, ale naozaj veľmi, veľmi silno si prítomná na viacerých ako frontoch. Tak ja ťa vlastne aj považujem za prototyp človeka, ktorý, ktorému sa tak prepletá, vieš, ten súkromný s tým pracovným životom. Tak je nejaká vec, ktorá vlastne dá sa ešte, keď potrebuješ takto budovať svoj brand, mať nejakú časť Ivany, ktorá nie je viditeľná, ktorá je pre tvoje súkromie? Je to tak, že, že, že celá ty si tam alebo stále máš nejaký priestor na svoje súkromie, ktoré si strážiš?
Tak ja, ja sa vnímam, že proste, že to je Ivana Tattoo Art je životný štýl. Takže to je všetko, vieš, že či, či to je moje umenie, či je to môj vzťah, či je to moje cestovanie, či je to moje priateľstvo a tak ďalej, všetko je to ten životný štýl. A či tam mám nejakú takú časť, ktorá je čisto len pre mňa, tak určite áno, ale to, to nie je časť zo mňa, že nikto proste o mne nevie, lebo ja sa, naozaj sa snažím byť absolútne stopercentne autentická, ale to sú len také maličkosti. Napríklad neukazujem veci z vnútra svojho domu alebo takéto veci. Takže celkovo, čo sú také moje akože osobné veci, tak to nehovorím alebo ja neviem, o mojom zdravotnom stave alebo také úplne, čo sú proste také súkromné veci.
Jasné.
Vieš, čo myslím?
Rozumiem.
Toto sú veci, ktoré si ja nechávam pre seba, pretože nie je nikoho iného biznis. Toto je proste to moje, ten úplne ten najužší okruh alebo niečo, že čo je len moje, ale všetko ostatné nemám s tým vôbec problém.
Myslíš si, že pre to úspešné podnikanie teba ako umelca je toto nevyhnutné, aby si takýmto spôsobom bola veľmi, veľmi na očiach, veľmi transparentne bolo vidno oblasti tvojho života?
Pre mňa osobne áno, preto to robím, pretože som to nerobila a videla som, aký mám ten biznis a začala som to robiť a videla som, ako sa mi zmenil biznis k lepšiemu. Takže je to niečo, v čom budem určite pokračovať. Na druhú stranu ja nemám nijaké tajomstvá. Akože čo mám tajiť? Vieš, že aj tak všetci umrieme, to je úplne jedno. Takže nemám, že nemám ani, ako som spomínala, že ja nemám nejaké také tajomstvo, že ja nemám, nemám proste, že problém sa prezentovať alebo povedať ľuďom čokoľvek o mne alebo aby proste aj videli alebo aj ten môj život, že zdieľam.
Predpokladám, že vrátane vecí, ktoré sa ti nepodaria alebo ti je práveže dobre.
Samozrejme, samozrejme, áno a o tom rozprávam stále aj na mojom, na mojom YouTube. Ja som povedala, akú najhoršiu vec v živote som spravila. Niektorí ľudia by sa za to hanbili. Vieš, ale ja to poviem, lebo som proste že človek a všetci robíme chyby. Takže ja som není, že tá perfektná Ivana, 100 %, každý deň sa zobudím, som pozitívne naladená, v živote sa mi nič zlé nestane, naopak, len dobré veci. Absolútne nie. Ja som človek ako každý iný, ale čo mi pomáha najviac, je ten, ten postoj k tomu, ako sa ja postavím k veciam. Vieš, že dobre aj zlé veci sa stávajú, či dobrým či zlým ľuďom, to nevadí. To je úplne jedno, že aký si človek, vieš.
Jasné.
To sa ti stáva na to, aby si sa proste ty učila aj po tej spirituálnej stránke, ale ono, ono je to presne o tom, aký si ty postoj k tomu zachováš. Takže preto chcem práveže hovoriť ešte viac o sebe veci aj zlé alebo aj pády. Akože niekedy sa ráno zobudím a sa cítim ako keby som dostala 200 faciek v momente ráno, od rána, lebo mám 300 nie. Vieš, že ja, ja som taká, že pre mňa nie neznamená nie. Takže, takže, takže ale mám také, že naozaj ma to tak ubíja, keď, keď, keď niečo chcem a pýtam sa alebo že vyslovene sa chcem dať do nejakých situácií a mám stále nie a nie, tak samozrejme, že tak podvedome ma to dáva dole, ale snažím sa udržať úplne stále a skúšať a skúšať proste, že dokým to nedostanem alebo vieš. Takže to sa stáva každému. Ľudia vidia viacej všetky tie dobré veci, ktoré sa stávajú, ale ja nemám problém hovoriť aj o tých zlých, vieš, to má každý.
Hej, to má každý. Myslím si, že veľmi výrazne vlastne vypovedá to všetko, čo hovoríš, o tebe aj to, že si vytrvalá. Toto je tiež nejaká vec, ktorú máš v sebe inherentne, vieš, že od malička že takú máš osobnosť alebo to tiež nejakým spôsobom buduješ, piluješ?
To mám odmalička, ale chcem iba poznamenať niečo, že veľa, veľa vecí aj v tom mojom živote, aké mám, mám odmalička a potom si ich ešte budujem, aby ešte zosilneli.
Rozumiem.
Napr. aj intuícia.
Chápem.
Ale veľa, veľa vecí mám, ale čo chcem povedať, že naučiť sa dá absolútne všetko, pretože ja mám veľa nedostatkov, vieš alebo také, že nemám to až tak akože v sebe. Myslím si, že mám v sebe akože už absolútne všetko, ale niektoré tie veci sú viac také dominantné, niektoré sú také viac akože ticho, by som povedala. Takže treba to len budovať. Takže všetko sa dá naučiť. Keď aj ja som neverila ešte napr. pred 2 rokmi ani poriadne rozprávať po slovensky súvisle. Nevedela som, vážne, slová som si nevedela spomenúť, zakoktávala som sa.
Keď si chodila toľko po svete, ani sa nečudujem.
Áno, takže to, to je tiež niečo, že čo sa ja učím alebo aj o tých nekomfortných situáciach, keď sme sa pýtali, vieš, keď sme sa bavili o tom alebo celkovo akože nejaké tie znalosti, vieš, aj ohľadom čohokoľvek, marketingu, biznisu, to je jedno. Takže všetko sa dá naučiť, ale tá vytrvalosť, tak to bolo, myslím si, že áno, že mám to v sebe, pretože pre mňa neexistuje nie ako odpoveď. To čo je, že nie? Prečo si, lebo mne to príde tak, že to je obmedzenie nikoho iného. Vieš. Ty, keď mi povieš nie, tak to je tvoja limitácia, nie moja, pretože ja by som si to v živote nepovedala, že niečo sa nedá.
Chápem.
Všetko sa dá práveže, treba, treba len nájsť cestu, vieš.
Niektoré nie podľa mňa dávajú signál len o tom, že dobre, tak s tebou nie.
Alebo, áno. Možno, možno to môže byť, vieš, ale aj tak niektorí ľudia, aj keď povedia nie na začiatku a si vytrvalá, tak to príde. 🙂 To mám tiež z vlastnej skúsenosti, že nie, že dobre. Tak som si chvíľku počkala, znova som sa opýtala. Stále to bolo nie, ale vieš, keď sa opýtaš 30×, tak ono to potom tak zoslabieva to nie, lebo ten človek si myslí, že buď si psychopat alebo to fakt tak veľmi chceš, že, že, ale väčšinou, väčšinou ja osobne mám s tým dobré skúsenosti. Takže hovorím, že aj tie nie, čo dostávam, také tie facky, ako to ja volám, čo dostávam stále, aj teraz, vieš, to stále akože mám, mám toho viacej lepšieho alebo dobré veci, ktoré sa mi stávajú každý deň, lebo mám proste takú tú energiu, že stále na to nabaľujem, ale mám aj tie nie. Ale ešte chcem povedať jednu dôležitú vec. Môžeš mať 30 nie, ale potom ti po tých 30 príde to 31 áno, a to je presne áno, ktoré si potrebovala.
Ktoré ti dá silu.
Ktoré ti dá silu, ale to bolo to najdôležitejšie z toho. Takže ja takisto mám takú vieru, by som povedala, volaj to boh, boh, volaj to vesmír, ako chceš. Ja mám takú tú vieru v tom, že keď je niečo pre mňa nie, je to v pohode, ja som s tým v pohode, budem skúšať aj tak, ale nie zase úplne, že pôjdem hlavou proti múru, vieš, že to musíš si akože uvedomiť troška. Potom príde to jedno áno a to je presne to áno, ktoré ja potrebujem a potom ti to celé, keď sa tak spätne na to pozriem, tak mi to príde tak, že aká som rada, že bolo tých 30 nie, lebo tie nie som nepotrebovala, to nebolo až také dôležité ako toto jedno.
Chápem.
Vieš a to je to, že mám vieru v tú vyššiu moc, lebo ja viem, že neviem, že to je fakt, že boh mi dal presne toto, lebo to potrebujem, že to bolo pre mňa ako vyšité, to bolo to jedno, čo som potrebovala.
Rozumiem. Mám ešte otázku na to, napriek tomu, že teda ty máš tú skúsenosť od začiatku vlastne takú medzinárodnú, skús predsa len povedať svoj názor na to, myslíš, že tento typ podnikania, najmä teda predaj a to nemusí byť nevyhnutne tatér, ale naozaj že umelci, ak teda chcú žiť umením a napriek tomu nejakým spôsobom si s tým zarábať a urobiť z toho biznis, je toto podľa teba možné na Slovensku alebo to sú zbytočné limity a naozaj treba čím skôr teda sa vyliať na zahraničné trhy?
Je to možné na Slovensku a hlavne práve preto, že sa mení doba na digitálnu, NFT-čka. Môžeš byť aj, ja neviem, môžeš byť v Indonézii v nejakej rybárskej dedinke, keď chceš, keď si robíš NFT-čka a máš to na internete a sú to nejaké úžasné diela a máš ľudí na to, aby ti to promotovali atď. Takže kvôli tomu, že je teraz digitálna doba, podľa mňa ani nezáleží na tom, kde si, ale vytváraj si kontakty. Čím viacej ľudí poznáš, ale takých ľudí, že ktorí chápeš, že môžu o niečom rozhodnúť alebo ťa niekde posunúť atď., že je veľmi dôležité, aké vzťahy máš, tak myslím si, že to môžeš robiť všade. Na Slovensku je kopu úžasných umelcov, ale to je to, že niekto si buď neverí alebo neskúša dostatočne alebo si v tej tvojej komfortnej zóne, lebo je ti to pohodlné, vieš, že nehľadáš už nič viac alebo možno, že si sa, pre mňa je to, že si sa vzdal. Keď nevyhľadávaš nové možnosti, skúsenosti, nedávaš sa do takých situácií, tak si sa vzdal. Takže čo potom očakávaš, že ti príde? To už je len na tebe, či si lenivý, vieš, že, že pôjdeš si stále za tým, máš takú tú vášeň, že ťa to udrží alebo chceš zostať tak ako si, lebo je to pohodlné, lebo si v pohode, vieš, že nemusíš, nemusíš, že nespávaš 4 hodiny denne, ale spávaš 8, lebo to je, lepšie sa cítiš alebo máš viac čas na niečo iné, vieš, že čo nemá nič spoločné s biznisom. Tak to je na každom osobné rozhodnutie. Ale keď sa ma pýtaš, tak tá odpoveď je áno, môžeš byť hocikde, aj na Slovensku, aj ako som spomenula hocikde na svete, keď máš, keď robíš to umenie, máš tie resources, máš ľudí a všetko, čo to posunú, absolútne áno.
Jasné.
Doba sa mení.
súhlasím. Tak možno mám takú poslednú otázku, ktorou by sme to zarámcovali tú diskusiu o podnikaní, keď si umelec. Skúsime to teda nejakým spôsobom tak zosumarizovať, čo teda podľa teba všetko je treba k tomu, aby človek bol umelcom a napriek tomu s týmto mohol podnikať? Skús tak akože to nejak zaklincovať to všetko čo sme povedali.
Vydretý talent, vydretý talent absolútne. Vieš, je asi neskutočné proste, že koľko som sa ja narobila, ešte aj stále narobím, len troška iným spôsobom. Fokus. Ako sa to povie?
Fokus sa to asi povie aj na Slovensku.
Áno? Dobre, takže fokus. Musíš mať vytýčené ciele, proste musíš vedieť, kde ideš, lebo nechápem koncept, že niekto nemá nejakú destináciu, keď nevieš, nevieš, čo chceš. Potom akože každá cesta ťa tam asi dovedie, že nechápem, že, že musíš mať proste vytýčené určité ciele. Vášeň, to budem opakovať stále, lebo to, to je proste taký ten hnací motor, vieš, že keď sa chceš vzdať, tak sa nevzdáš, lebo máš stále pre to vášeň.
Chápem.
A ten tím, opäť vlastne všetko, o čom sme sa rozprávali, že musíš mať proste určité kvality, ako na to, aby si robila alebo mala úspešný biznis, musíš mať určité kvality a ešte by som povedala, že aj determináciu, vytrvalosť, určite, proste aby si sa nevzdávala a ešte jednu vec som chcela povedať, disciplína.
Chápem.
Musíš mať disciplínu, pretože keď nemáš disciplínu a ideš si stále také, že nemáš až takú tú zodpovednosť na to, aby si proste bol zorganizovaný alebo robil veci určitým spôsobom, tak budeš taká rozhádzaná, že nebude, nebude ti to až tak moc slúžiť na ten tvoj biznis. Vieš, disciplína môže byť to isté, ako napr. včera ja nepôjdem na party a nebudem piť do rána, keď viem, že proste, že mám tetovanie alebo mám niečo iné, že dám si tú disciplínu, že nie, že zostanem doma.
Alebo prídeš nahrávať. 🙂
Kopu mojich, veľa mojich rovesníkov, keď som bola mladšia, chodili po diskotékach, party, opíjali sa a furt nejaké grilovačky a neviem čo, ale ja som bola proste taká, že nie, že proste, že nepôjdem. Takže som si odoprela veľa vecí, vieš. Ale, ale pre mňa to nebolo odopretie. Pre mňa to bolo, ja som mala stále takú radosť, že si proste budujem svoju značku, že tá túžba bola silnejšia ako byť stále s kamarátmi a proste, že stále mať takú distrakciu takýmito inými spôsobmi, lebo môžeš, však tá párty je každý týždeň, to je úplne jedno, ale čo sa týka môjho biznisu, tak som taká, že každý, každý deň chcem byť krôčik bližšie k tomu, k čomu chcem, ale mňa to baví, vieš, takže to je, vyslovene si buduješ, stále si buduješ ten dom. Takže každú jednu tehličku, ktorú tam dám, mi tak spôsobuje radosť, lebo viem, že som bližšie k tomu.
V angličtine je taká stará veta, naozaj si myslím, že je veľmi stará v tom jazyku, že „seize the day“, že ho využi, že ho proste.
Presne a využiješ si to, vieš, že ako chceš, ty si to zorganizuj. Disciplína je veľmi inak podstatná.
Súhlasím. Ivana, už si rozprávala veľa o tom, čo si dosiahla, trošičku o tom, aké máš sny a plány. Ja by som ti chcela teraz na záver dať tento priestor vlastne. Hovorila si, že taká čerstvá vec je teda najmä to oblečenie a ten merch, ale skús, nechám ti priestor, aké máš sny a plány a môže sa to týkať aj biznisu a môže sa to týkať aj súkromia.
Najväčšie sny, ktoré mám, je to, že chcem robiť s vysokými módnymi dizajnérmi. Značky spomeniem, napr. ako Louis Vuitton, Gucci, Dior. To by mi obrovskú radosť spôsobovalo. To je niečo, čo chcem. To je moje také akože, čo sa týka biznisu. Čo sa týka môjho takého osobného sna, chcela by som na 100 % mať nejaký, nejakú TV šou alebo nejakú reláciu alebo niečo. Ale to je práve to, čo robím tie youtubové videá, tak ja by som to chcela zobrať trošku do takého väčšieho rozmeru.
Chápem.
Proste, že aby, aby som mohla inšpirovať čo najviac ľudí a to, to si myslím, že tieto 2 veci by mi spôsobovali úplne najväčšiu radosť, proste že ja chcem cestovať stále okolo sveta, ale chcem robiť veci v obrovskom formáte, lebo stále som moc malinká, vieš.
Rozumiem.
Čiže chcela by som mať obrovský tím ľudí na všetko, že lietať okolo celého sveta, inšpirovať ľudí a proste, že dávať takú tú pridanú hodnotu a celkovo a meniť životy ľudí k pozitívnym veciam.
Chápem.
To by, to by bola moja taká, že legacy, ako ste to povie?
Taká mission, možnože.
Taká mission, áno, že, že v živote, keď chcem niečo robiť a čo tu chcem vlastne zanechať po sebe, tak to je toto.
Rozumiem.
To je moje také najväčšie životné poslanie, by som povedala a čo ma najviac napĺňa inak.
Inak musím ti povedať, že z tých všetkých ľudí, ktorých som spovedala, tak mi pri tom, ako si rozprávala o tých snoch, ktoré sú podľa mňa veľké a pekné sny, tak mi napadli v podstate len dvaja ľudia, ktorí tu tiež mysleli vo veľkom a oni hovorili, že think big, že mysli vo veľkom, je veľmi veľmi dôležité.
Áno, veľmi dôležité.
To boli dvaja chalani, ktorí majú teda akcelerátor pre firmy a momentálne už aj vlastný start-up veľmi úspešný a tiež sa takto rozlievajú aj po, po americkom trhu.
Super.
Takže chcela by som ti povedať takto na záver, že ti prajem teda, aby sa tie sny naplnili.
Ďakujem.
Myslím si, že sa aj naplnia, lebo vyzeráš tak veľmi determinovane a že teda vytrvalo pôjdeš po tom, až kým sa to nestane. No a želám ti, aby ti to zostalo to think big, ale aby si sa v každý malý deň s malým, s mikrometrickým milimetrom času tiež vedela cítiť dobre, aj z maličkých vecí sa tešiť, aj z tých veľmi veľkých.
To určite.
Ďakujem, že si prišla. Naozaj si to vážim v tom tvojom vypätom kalendári a prajem ti všetko dobré aj v biznise, aj v osobnom živote.
Ďakujem veľmi pekne, podobne.
Všetko dobré, Ivana.
Aj tebe.
Ahoj.
Díky, ahoj.