V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:
- Že každé podnikanie je do nejakej miery risk,
- ako sa odlišujú start-upy a korporácie v kontexte inovácií,
- prečo je dôležité si svoj produkt alebo službu sprototypovať,
- ako vstúpiť na vysoko konkurenčný trh,
- že vďaka unique value proposition môžete v podnikaní uspieť.
Dôležité odkazy z podcastu:
Chcete si podcast radšej prečítať?
Mojím dnešným hosťom je Rado Hankovský, spolumajiteľ inovačného štúdia Kiuub. Rado 4 roky pomáhal korporátnym klientom s náborom mladých talentov na slovenskom, českom, aj britskom trhu. Ako človek orientovaný na biznis, a na zákazníkov, videl, že téma inovácií v službách je úplne inde ako v oblasti produktov. Spolu s dvoma kamarátmi sa rozhodli založiť Kiuub – inovačné štúdio, ktoré pomáha svojim zákazníkom hľadať nové príležitosti, riešiť ich inovačné výzvy, a stabilizovať ich budúci vývoj. O tom ako, a či vôbec, sa s takýmto niečím na Slovensku dá uspieť, ale tiež o tom, ako tvoriť produkty, ako ich na trh vypúšťať, a kedy ich trebárs z trhu aj stiahnuť, nám už povie sám.
Rado, vitajte.
Ďakujem pekne za pozvanie, vitajte aj vy.
Ja som rada, že ste prišli. Asi prezradím takto do nahrávky, že sme fyzicky, čo po dlhom čase je možné, lebo tie posledné epizódy som nahrávala online.
Robí mi to veľkú radosť, že sa vidíme osobne.
Podobne. Sme teda otestovaní, a myslím si, že to je bezpečné, ale fakt sa z toho teším, že sa to dá aj takto.
Verím, že to nechytia ani poslucháči.
(smiech) Aj ja. Než začneme, mám takú obligátnu otázku, tú položím hneď zvoleja všetkým, lebo je to taký dobrý štartér. Takže kým vysvetlíme, čo robíte, skúste povedať, tak veľmi zjednodušene, že prečo by si vás, ako firmu, mali vaši zákazníci vybrať.
Veľmi záludná otázka na začiatok. Ale máme podľa mňa na to veľmi jasnú odpoveď. My sme konzultačná firma, samozrejme takých je aj v našom regióne, aj vo svete, pomerne veľa. A častokrát nás aj zákazníci porovnávajú možno s veľkými konzultačnými firmami z Veľkej štvorky, alebo menšími butikovými. A prečo – my hovoríme vždy ten argument, že prečo my, lebo nemáme problém ísť s kožou na trh. S kožou v zmysle naozaj aj tej práce, aj tej exekutíve, aj toho výsledku v tej našej robote. Myslím si, že to začínajú zákazníci oceňovať, že to vidia. Chceme naozaj najskôr získať dôveru od klienta, až potom mu hovoriť, ako to naozaj môže byť, a čo všetko vlastne zvládneme.
Až potom skasírovať.
Tak.
Dotkneme sa toho ešte. Ja len teda uvediem, že dnešná téma podcastu, okrem Vášho biznis príbehu, je aj téma produktov a služieb. Konkrétne ako si ich vybrať, alebo ako ich tvoriť, ako ich uviesť na trh, ako zvýšiť šance, že budú úspešné. Budeme sa rozprávať o rôznych veciach týkajúcich sa produktov a služieb. Ale než sa k tomu dostaneme, tak najprv by sme trošku poodvíjali ten Váš príbeh. Aký je Váš príbeh, čo sa týka začiatkov podnikania? Vedeli ste Vy vždy, že chcete podnikať?
Ja si myslím, že vždy som to vedel, alebo vždy som chcel podnikať. Ale nikdy som si nevedel predstaviť, čo to naozaj bude. Tých možností bolo veľa. Ja som bol vždy športovec, bavil ma šport, táto téma. Som autičkár, mám rád motorizmus, a všetko okolo toho. Ale to, v čom naozaj budem podnikať, som asi podľa mňa miliónkrát zmenil v živote. Od úplne takých začiatočných čias, kedy som videl nejaké vzory podnikateľské, v mojom okolí, alebo v rodine. A potom sa to vyvíjalo. Stredná škola, vysoká škola, nejaké zahraničia, a zrazu sa to tak začalo celé kreovať, že čo asi by som robiť mohol, čo by ma mohlo baviť. A zistil som, že nie je úplne až tak dôležité, čo to bude, ale musí ma to naozaj napĺňať, a musím v tom vedieť žiť. Musím to naozaj mať akože pod kožou. A vyvinulo sa to veľmi prirodzene. My sme to asi až takto neplánovali, ale aj tá myšlienka Kiuubu, alebo vôbec celá tá idea toho Kiuubu vznikla tak, že my sme to s chalanmi videli, aj s mojimi spoločníkmi predtým, v zahraničí, aj na Slovensku, že tá téma ide dopredu. Tá téma nie je len niečo, o čom sa dá čítať v knihách, ale že to je niečo, čo je naozaj systematické. Niečo, čo dokáže pomôcť, či už produktu, alebo službe. Akoby dať tomu nejaké kontúry, možno lepšie predpokladať nejaký výsledok, a dosiahnuť s tým lepšie ciele. No a postupne sme sa do toho vrhli. Keď sme vedeli, že ideme do toho, ideme tú firmu zakladať, tak sme si povedali, že robme to tak, ako to chceme radiť tým zákazníkom. Tak najskôr sme si to otestovali nanečisto, a proste bez ničoho, bez firmy, sme začali ponúkať tie naše služby, a hovoriť, že to vieme, že si na to veríme, a sme ochotní ísť do toho rizika. A že ten klient nám naozaj bude ochotný zaplatiť, keď uvidí ten výsledok. Sa to postupne takto začalo nabaľovať, až z toho vznikol celý náš tím.
Ja možno prezradím, že keď sme sa rozprávali o tom, či prídete, tak musím Vám povedať, že asi najsympatickejšie na tom všetkom mi bolo, že stretla som už veľa start-upistov, a ľudí, ktorí založili firmu. Ale rozprávali sme sa vlastne o tom, že Vy ste to nepoňali takto, že ste vymysleli myšlienku, a najprv ste ju predali investorom, a skasírovali ste reálne nejakého pol mega. Práveže ste najprv začali robotou, a projektami, a tá firma nasledovala. Tak dúfam, že sa toho ešte dotkneme. Cez to všetko, trošku ste to už načali, ale prečo práve inovácie? A ešte k tomu na takom malom trhu. Nie je to total risk?
Ja si nemyslím, že to je risk. Ani som to tak vôbec nikdy nevnímal, to sa priznám, ani na začiatku. Samozrejme, každé podnikanie je do nejakej miery risk. Ale z nášho pohľadu som to tak nevidel. Prečo na Slovensku, to je iná vec. Sme Slováci, sme odtiaľto, a chceli sme to proste robiť tu, veď sa to dá, že aký je to rozdiel. Myslím si, že tu máme šikovných ľudí, myslím si, že tu máme dobré know-how. Samozrejme, dá sa polemizovať o kvalite školstva, skúseností, možno veľkosti toho trhu. To je nadlho. Ale v skratke, bolo jasné, že dá sa to robiť aj odtiaľto. A keď presvedčíme trh, práve u nás doma, ľudí, ktorí sú nám najbližšie, aj kultúrne, aj sociologicky, a možno ekonomicky, že to vieme robiť, tak potom už bude jednoduchšie presvedčiť ostatných ľudí, možno aj v zahraničí.
Rozumiem. Pochopiť z vášho webu, čo vy vlastne robíte, to nie je celkom jednoduché. Skúsme to len ešte trochu osvetliť poslucháčom. Ako sa vy vlastne odlišujete od takých bežných konzultačných firiem?
V prvom rade si myslím, že sa odlišujeme tým, že nestaváme tú propozíciu na tom, že ľudia, ktorí boli 20 rokov v korpotáte, a teraz to robia len butikovo, v nejakej konzultačnej firme. Staviame to na takej multidisciplinarite toho celého nášho tímu, ale aj nás ako foundrov[1]. Staviame to hlavne na tom, že veľa tlačíme dôraz na práve zákaznícky pohľad, a na ten hlas zákazníka, tzn. že ten service design[2] z pohľadu naozaj potrieb, ktorý vzniká na trhu, tak to je to, čím sa snažíme drať dopredu, a to je taká tá naša prvá zbraň, ktorou ideme v celom tom biznise.
Možno by bol teraz čas povedať, že kto založil Kiuub. Okrem Vás sú to ešte dvaja ľudia, skúste o nich trochu povedať. A možno v tomto zmysle aj o osobe. A keď chcete, tak rovno pokračujte tým, ako ste vyskladali tím.
Firmu sme zakladali so Slavom Tuleyom a Adamom Brockom, my sa poznáme už dlhé roky. Myslím si, že ešte zo stredoškolských čias, možno ešte trošku skôr. Potom sme sa trošku rozliezli po svete. Chalani tiež cestovali, pracovali inde, študovali inde v zahraničí. Sme sa tak ako keby veľmi míňali, veľa rokov, aj keď sme sa evidovali. A potom, po tých pracovných skúsenostiach, po vysokých školách atď., sme na seba začali narážať tým, že poďme sa zase baviť o tom, čo nás baví, možno kam ten biznis ide, čo možno by sme vedeli robiť spolu. Prišla myšlienka toho, že Slavo sa veľa točil okolo inovácií v zahraničí, vôbec celom tom biznise, ako tie inovácie tak štruktúrovanejšie tvoriť. Že nie náhodou, ale či sa na to dá nejak prísť, či existuje na to nejaký pattern[3]; a videl, že áno. Tak sme to začali dávať dokopy, a povedali sme si, tak poďme to robiť na Slovensku, poďme to ponúknuť zákazníkom, poďme sa ich rovno opýtať, či s tým chcú pomôcť. Ten trh nám veľmi rýchlo dá spätnú väzbu. Buď nám dá facku a zistíme, že môžeme ísť naspäť robiť to, čo sme robili predtým, alebo nás začne challengeovať[4], a možno tam budeme vidieť nejakú príležitosť. To sa začalo ukazovať ako správne. Začali sme takto postupne tvoriť tím. Toto je podľa mňa u nás celkom, nechcem povedať, že jedinečné, ale že máme v tom pomerne jasno. A to je to, že chceme tvoriť tím, ktorý je nám aj ľudsky, aj biznisovo blízky. To znamená, že všetci v tíme majú, podľa mňa, rovnaký mindset[5], sme naozaj tímovo naladení. Sme veľmi multidisciplinárni, každý v tom tíme robí niečo iné. Niekto sa lepšie špecializuje na dáta, niekto vie viac na projektový manažment, niekto viac na produkt ako taký, niekto je možno viac dizajnovo orientovaný. Ale to všetko v tom tíme je absolútne nevyhnutné. A zároveň sme chceli, aby ten tím mal proste ťah na bránu. My to veľakrát do takej športovej terminológie hovoríme. Jedna vec, máme radi hokej, máme radi skoro každý šport, ale ten hokej tam u nás sa celkom žije. Vždy to hovoríme, že proste musí to mať ťah na bránu, každý ten člen tímu. A keď toto bude mať, tak ostatné veci sa, jedna vec, vie naučiť, ale zároveň to vie akoby priniesť do tímu niečo nové, čo tam ešte nemáme.
Jasné. Ja som si všimla, že máte aj stážistov. To je čo za úvaha?
To je úvaha, ktorá vznikla asi prirodzene, by som povedal, ale vnímam ju ako absolútnu alfu-omegu. Je to veľmi dôležité, je to podľa mňa kľúčový krok, ktorý sme urobili. Má to dve roviny. Prvá, že aj my, ako chalani, ktorí sme firmu zakladali, sme dostali ako mladší príležitosť robiť, či už na zaujímavých projektoch, vzdelávať sa, dostať sa k ľuďom, šikovným ľuďom, ktorí sú okolo nás, častokrát aj starším. Takže si myslíme, že chceme to robiť aj my, a vidíme, že to malo zmysel. A druhá vec je, že z týchto mladých ľudí sú naši budúci členovia tímu, a my chceme, aby nás zažili ešte úplne od začiatku, možno ešte s menej skúsenosťami, ale tie skúsenosti u nás vedia získať. A keď budú mať ten drive[6], tak u nás vedia vydržať, a vedia ísť ďalej. Už máme za sebou toto kolo, máme tak jedného prvého stážistu, ktorý bol úplne v prvom kole, ktorého ja zrovna osobne som nechcel ani do tímu zobrať, lebo som nemal pocit, že to bude proste fit. Chalani ma o ňom presvedčili, a povedali, že dajme mu šancu. Je z neho už podnikateľ, je z neho človek, ktorý sa venuje vlastnému biznisu, a my máme z toho veľkú radosť, to je super vizitka.
Najlepšia vizitka, jasné. Dobre, ešte stále, aby tí, čo nás počúvajú, rozumeli, čo vy vlastne robíte. Ste teda inovačné štúdio, ale predsa len, aby si to vedeli teda lepšie predstaviť poslucháči. Kto sú vaši zákazníci? A čo je vlastne to, čo vy v projektoch pre nich deliverujete[7]?
Naši zákazníci zo začiatku boli samozrejme iba komerčné firmy, prevažne strednej veľkosti, na slovenské pomery, alebo malé a stredné podniky. Samozrejme postupne sa to vyvíjalo. My vieme, že ten segment, alebo služby, ktoré dodávame, sú relevantné a zaujímavé aj pre korporátny sektor. A nebojíme sa ani pracovať možno vo verejnom sektore. Nehovorím, že úplne pre štátny sektor, ale teda verejný sektor ako taký.
Jasné. Samosprávy napríklad.
Samospráva napríklad, štátne subjekty typu, či už je to ministerstvo, alebo je to nejaký konkrétny úrad, mesto ako také. Takže toto sa začalo kreovať, a dnes sú to prevažne väčší a korporátny zákazníci, na rôznych trhoch, od automotive, cez banking, cez energetiku, cez možno iné softvérové služby, prípadne až nejaké FMCG[8]. A vrátane, je tam aj napr. mesto Bratislava, sú tam aj služby, alebo teda aj verejný sektor, s ktorým robíme, a chceme robiť. Lebo jedna vec, je to výzva, ale zároveň vieme, že to má impact[9], tá naša práca, na veľké množstvo ľudí.
A čo je teda to, čo deliverujete v tých projektoch?
My sa voláme, častokrát sa nazývame, že sme inovačné štúdio. Ale čo naozaj robíme je, že dávame veciam, na jednej strane procesom a službám, alebo tým projektom, ktoré naši klienti dodávajú voči svojim koncovým užívateľom, dávame tomu procesy, a odokrývame niektoré karty. A čo je teda hlavné, odokrývame tú kartu zákazníka, tzn. že prinášame hlas zákazníka viac do procesu, aby mal väčšiu váhu, a aby možno na základe potrieb toho klienta, toho koncového užívateľa tej služby, alebo produktu, boli viac tie služby postavené. Častokrát to nie je vždy jednoduché, veľakrát vás všetko možné môže limitovať, legislatíva, môže vás limitovať nejaký celý biznis case za tým, možno už nejaké procesy, ktoré sú zaužívané desiatky rokov vo firme. Ten biznis sa naozaj každým dňom vyvíja. Dnes už naozaj nie je prehnané povedať, že každým dňom to môže byť iné. Tak práve preto sa snažíme ten hlas zákazníka znovu priniesť, lebo možno bol vypočutý naposledy 10-15-20 rokov dozadu v danej firme, a my ho tlačíme dopredu, aby sme na základe toho tie služby shape-ovali[10]. Takže produkty fixácia, zákaznícka cesta, pochopenie zákazníckych potrieb, dizajnovanie návrhu, a testovanie tých malých, možno čiastočných zmien. Či to zákazník prijme, ako to prijme, či je za to ochotný platiť, ak áno, tak koľko, akou cestou, možno či opakovane, či jednorazovo atď. Takže keby ideme do hĺbky toho, čo ten koncový užívateľ potrebuje, tak my to samozrejme spájame v dvoch veciach. Jedna vec je to, čo nám dokáže zákazník povedať, to nemusí byť vždy všetko. Na druhej strane to, čo vidíme na trhu. Veľa rešeršujeme a vidíme, že spájame tie patterny. Keď vidíme, že niečo takéto sa deje v zahraničí, ale možno ten biznis case tu nepôjde rovnako, pretože to môžu byť iné geopolitické dôvody. Nejakým spôsobom to upravujeme, pozrieme sa na to cez našu optiku, optikou našich parametrov v biznise, a tak sa to potom snažíme implementovať.
Rozumiem. Ja myslím, že už aj tí, čo nás počúvajú, rozumejú viac. Možno by sme mohli zabŕdnuť do toho, že teda nie len Vy, ale aj Adam, aj Slavo, váš managing director, máte skúsenosti aj so start-upmi, a potom aj s korporátnym svetom. Povedzte zo skúseností, ako sa odlišujú tieto svety, čo sa týka inovácií?
Myslím si, že diametrálne. Poviem aj pre, aj proti, lebo nemyslím si, že sa dá povedať, kde to ide jednoduchšie, kde to ide ľahšie, alebo kde je to lepšie. Ale každá tá strana má svoje výhody. Za tie roky, alebo za tie skúsenosti, čo sme videli, tak v tom korporátnom svete je výhoda toho, že na to má tá veľká firma kapacity. Buď má na to kapacity finančné, buď má na to kapacity ľudské, alebo má na to kapacity iné, a to môže byť napr. báza tých zákazníkov. To znamená, že priniesť tú inováciu možno je náročné, ale je jednoduchšie, keď už ju máte komu rovno ponúknuť.
Jasné.
Ak sú to státisíce alebo milióny zákazníkov, tak to je ešte lepšie. Takže tam je tá výhoda. Tá nevýhoda možno je tá, že samozrejme v tak veľkej firme musia fungovať procesy, a musí to mať hlavu a pätu, aby sa to nerozpadlo, lebo je tam obrovská zodpovednosť. A to práve dokáže byť aj limitujúce, na druhej strane, z pohľadu tej tvorby inovácií, a preto sa to ideálne robí tak, že sa to trošičku akoby vytiahne von. Zoberiete tú – ja to tak volám, že jednu päťku z toho tímu na ľade, zoberiete von, a oni dokážu trénovať možno sami, alebo dokážu skúšať nejaké nové finty úplne sami. To je tak isto podľa mňa aj v tom biznise. Keď sa vytvorí ten inovačný tím, tak on potrebuje mať trošičku slobodu, mimo toho korporátu, mimo tých pravidiel.
Možno aj mimo KPI´s[11], že. (smiech)
Presne tak, možno aj na chvíľku mimo KPI´s, pretože samozrejme s novými vecami sa ide do rizika. Ale nikto úspešné veci nevybudoval len tak bez rizika, vždy za tým to riziko je. Samozrejme, tá zodpovednosť, alebo prijať tú zodpovednosť na strane board-u[12], alebo rozhodujúcich ľudí v korporáte, je náročné. Ale ak na to odvahu majú, tak väčšinou to tak urobia. Veľakrát to prinesie ovocie. Nehovorím, že vždy.
Niekedy proste je výsledok taký, že pochopíme, že možno tú inováciu robiť netreba, že?
Áno, napríklad.
Ideme do takej témy, ktorá bude taká, že môžeme o nej dlho hovoriť. Ale naozaj ma to zaujíma, aj Váš osobný názor. A potom aj to, ako vlastne v tomto našom prostredí je podľa Vás lepšie, alebo bezpečnejšie, alebo možno úspešnejšie, pristúpiť k inováciám. Je vhodnejšia cesta inovovať to existujúce iba nejakým vylepšením, alebo oveľa väčšia šanca je, keď dôjdete s nejakou disruptive[13] myšlienkou, čiže úplne akože meniacou trh – aké máte skúsenosti? Čo si vôbec myslíte o tomto buď – alebo?
Teraz budem hovoriť vyslovene za seba, ja som v tomto trošku pragmatickejší. Ja si myslím, že veľakrát je omnoho úspešnejšie to, čo sa proste už len zlepší. Lebo veľakrát ten meat and potato biznis[14] už existuje, už funguje, a dokáže zarobiť. A možno dokáže zarobiť lepšie, keď sa trošičku zmení, možno sa viac prispôsobí podmienkam, možno sa viac prispôsobí zákazníkovi, možno bude trošičku viac riskovať. Takže to je vyslovene môj názor osobný. Ale z pohľadu tých skúseností, ktoré máme, aj na projektoch, aj v našej firme, tak vidíme, že sa to môže diať z oboch strán. Záleží aj od štruktúry organizácie, aj od štruktúry toho podnikateľa, akým sa vyberie smerom. Väčšinou sa tie organizácie vyberú smerom, že chcú zlepšovať to, čo už majú, pretože za tým je obrovská infraštruktúra, ktorú nie je ľahké vybudovať. Takže je jednoduchšie možno začať inovovať už to, čo existuje, nejakú službu, produkt, ktorý viem, že dodávam, zákazníci mi zaň platia, možno sú s ním aj spokojní, a viem im to dodať možno lepšie, zaujímavejšie, možno trošku z iného súdka. Druhá strana je práve možno tá podnikateľská rovina, kde sa na to pozerá podnikateľ, že okej, tak skúsme priniesť niečo úplne iné. Poviem príklad, robím logistiku, alebo robím dopravu, alebo robím stavebný biznis, a videl som príležitosti aj v niečom inom, ale nikdy som v tom nerobil, tak poďme to skúsiť. A dám na to takýto rozpočet. Ale čo sa z neho dá urobiť? Dá sa zobrať ten rozpočet a vraziť to do jednej myšlienky. Alebo sa tá jedna myšlienka dá rozviesť na desať, a všetkých desať viem veľmi v malom otestovať. A pozerať sa na to, čo tie výsledky budú ukazovať, kde sa ten potenciál ukazuje, možno finančný, možno z pohľadu trhu, možno z pohľadu len akvizičného nástroja pre už tú existujúcu firmu, ktorú napríklad ten stakeholder[15] vlastní. Rôzne prípady bývajú. A keď prídeme k tomu, že kedy to možno je dôležité vedieť pomenovať, či už to uspelo alebo neuspelo, tak tam zase prichádzajú také tie korporátne pravidlá, že tam podľa mňa treba KPI, každý ten projekt musí mať jasné stanovené nejaké predpokladané výsledky. My ich pomerne kriticky, aj naozaj pedantne musíme pozerať, alebo sledovať. A oni sa začnú rýchlo ukazovať. Keď nebudeme sedieť, a začneme hýbať rukami, tak ono sa tie výsledky veľmi rýchlo ukážu. Takže ten trh, ten prototyp, teda ten produkt, alebo službu, treba veľmi v krátkosti sprototypovať, vytiahnuť možno tú najdôležitejšiu feature[16], ktorá tam je, a proste poďme poskytnúť ju niekomu, kto je tá cieľová skupina. Ale veľmi rýchlo, nemusí to byť dokonalé. 80 % je fajn, keď už to niekomu poskytujem, ako 99 % a nikomu som to ešte nepovedal. Takže takto.
Tu sa možno dostaneme aj k tomu, že medzi ľuďmi, ktorí počúvajú tento podcast, sú aj ľudia, ktorí uvažujú o podnikaní. Toto je fakt jedna cieľovka podcastu. Som taký malý nejaký start-up, možno mám kamarátov – ako ja vôbec sa mám rozhodovať, keď vidím nejakú príležitosť? Išli by ste smerom disruptive, alebo radšej fakt niečo vylepšiť? A možno by ste mohli nejaký konkrétny príklad spomenúť, komu ste pomohli. Aby sme sa vedeli tak lepšie stotožniť s tým, že aj maličké firmy od nuly, že sa im dá pomôcť s inováciou.
Určite môžeme. V prvom rade si myslím, že nie každý sa hodí na to, aby to skúsil, to podnikanie. Ale ak to niekomu je aspoň trocha po chuti, a má tú chuť, tak určite to treba vyskúšať. Nie je problém to proste pokaziť, nie je problém to nezvládnuť, a povedať si ok, nie je to na mňa, alebo to nevyšlo. Ale je horšie si potom povedať, a búchať si hlavu, že prečo som to nikdy neurobil. Takže to je prvá vec. Druhá vec z pohľadu toho, či disruptívne alebo zlepšovaním – jednoduchý nástroj, podľa mňa, vo všeobecnosti je taký, že trošku otvorím oči, pozriem sa, čo vo svete ide, a pozriem sa, čo by možno z toho mohlo ísť aj u nás. A iba to okopírujem, proste copy-paste[17]. To je podľa mňa taký ten prvý formát, ktorý nehovorím, že musí vždy fungovať, ale veľakrát zafungoval. Zobrať už niečo, ohnúť to s tými podmienkami, ktoré sú tu, možno trošku iná cena, možno trošku slabší produkt, možno to nemusí byť až tak sofistikované, možno to práve musí byť trošku kvalitnejšie, lebo v zahraničí to možno príjmu, aj keď to nebude dokonalé. A tu zase opačne. Ale proste toto zobrať. A druhá vec, ísť robiť niečo, v čom sa trochu ten človek vyzná. My chalani, keď sme zakladali firmu, tak vedeli sme, že je nám blízka téma biznisu, je nám blízka téma inovácií, je nám blízka téma servis dizajnu, a vôbec nejakého zákazníckeho hlasu, a ako to pretavovať do služieb. Nešli sme robiť, neviem, stavbárinu, alebo nešli sme robiť možno nejakú botaniku, lebo sme v tom nikdy nič nevedeli.
Jasné.
A popritom tam môže byť obrovský trh, alebo tam môže byť veľká príležitosť. Takže chopiť sa aj príležitosti, o ktorej viem, že nejakým spôsobom jej rozumiem, že v nej dokážem žiť, aj keď to nebude vždy jednoduché. Ak to nepôjde na 100 %, tak to budem robiť aj preto, lebo to proste mám rád, lebo tým žijem, a baví ma to.
Rozumiem.
A teda k tomu praktickému príkladu, tak napríklad v takom úplne že jednoduchom case[18], my sme mali ešte na začiatku takého zákazníka, boli to dve baby, ktoré mali e-shop, značku pre deti. Tam sa naozaj začalo ukazovať to, že keď je niečo, čo v podstate tá masa, ten trh, potrebuje, a je tam naozaj obrovská konkurencia, tak sa dá pozrieť na to, že nie vždy treba prísť úplne so super inováciou, iba tam napríklad treba upratať. Proste upratať ten proces, ako to tomu zákazníkovi poskytujem. Tam sme, naozaj, za pár sedení, za pár tých jednaní, prišli so super výsledkom. Sa to veľmi rýchlo začalo ukazovať, že keď sa to trošku uprace, tak ten výsledok môže byť výrazne lepší, aj biznisovo, aj firmy ako takej.
Ako sa darí tým dvom babám teraz?
To už úplne presne neviem. Viem, že tá firma stále existuje, aj značka stále rastie. Neviem, ako sú do toho zapojené z pohľadu majiteľskej štruktúry, ale viem, že značka stále existuje, a ide jej to dobre, a vyrástla.
Jasné. To len potvrdzujete, že nie je treba prísť s nejakým veľmi prevratným riešením, a dokonca sa dá vstúpiť aj na trh, ktorý je vysoko konkurenčný.
Určite áno. Myslím si, že krásny príklad sme zažili (nehovorím, že som v tom odborník, ale z toho, čo sledujem), napríklad téma potravín, alebo vôbec naozaj rýchloobrátkového tovaru z pohľadu consumer goods. Zdravé potraviny, alebo akýkoľvek segment zdravých výživových doplnkov, možno 10 rokov dozadu u nás začínal. Možno v zahraničí už to bolo dávnejšie. U nás to tak evidujem cca 10 rokov. A koho by napadlo, že toto je ten prevratný biznis. Veď mali sme plné obchody, plné reťazce potravín, predsa máme čo jesť, a je tu obrovské množstvo na výber. A popritom, prišlo mnoho hráčov, veľa aj zo slovenských firiem, však sú známe, a prišli s niečím, čo je skoro to isté, je to rovnaký produkt, rovnako sa volá, iba je možno trochu iný, možno trošku zdravší, možno má inú propozíciu. A zrazu to ľudia budú chcieť, pretože tam trošku smeruje ten puk. A to je aj samozrejme dôležité počúvať, kam to smeruje. Poviem príklad, ekológia je taká téma. Tak to, že tam ten trh ide, neznamená, že vždy sa na tom dá zarobiť, ani neznamená, že ten trh je v každom segmente na to pripravený. Ale tým, že to tam ide, a potrebujeme tam svet smerovať – tak ak viem, že vyrábam napríklad nábytok, a pozriem sa na to, ako ho vyrábať možno ekologickejšie, tak to môže byť pre mňa nejaká unique value proposition[19], a môžem ju tlačiť. A aj napriek tomu, že to je masový produkt, aj napriek tomu, že možno mám obrovskú konkurenciu, tak práve vďaka tejto unique value proposition môžem uspieť.
Jasné. Rado, poďme ešte trošku debatiť o tom, ako sa človek, alebo partia, ktorá začína podnikať, môže povedzme bezpečnejšie rozhodovať. Ako viem, že to, čo idem na trh vypustiť, ten trh aj príjme? Mám vôbec ako začínajúci podnikateľ nejakú šancu si to overiť?
Určite áno. V dnešnej dobe násobne viac ako možno v minulosti. Podľa mňa dnes, keby sme tu dali sto nápadov na stôl, každý vieme otestovať jeho propozíciu, tzn. jeho možnosť úspechu na trhu vieme veľmi v jednoduchosti otestovať. A ja to hovorím ešte zjednodušenejšie, a to je, že keď mi dnes ktokoľvek povie, že chce ísť robiť tento biznis, tak mu poviem OK, poďme von, tu vyjdime z budovy, a zastavme niekoho, spýtajme sa ho na názor, či by to kúpil, alebo čo si o tom myslí, či už to niekde nevidel. Ja som tak naučený, ja som sales-ový[20] človek, predával som úplne skoro všetko už, čokoľvek človeku napadne, aj vo veľmi ťažkých podmienkach. Ale proste ísť von, spýtať sa zákazníka, kohokoľvek, kto ten môj zákazník je. Ak to bude fyzická osoba, ak to bude právnická firma, ak to bude ktokoľvek, viem za ním prísť, viem mu zavolať, napísať. Zdravím vás, viete čo, chcem sa opýtať, toto by som chcel vám poskytovať, ešte nemám ani firmu, ale chcem vedieť, či ste vôbec uvažovali nad tým, že by ste niečo takéto kúpili. Nič to nebolí, veď toto je najjednoduchšie, čo môžem urobiť. Keď ma ten človek pošle, v úvodzovkách, do preč, dobre, tak pôjdem, a môžem to skúsiť ešte trikrát , štyrikrát, a možno mi jeden povie áno. A keď mi jeden povie, tak skúsim to ešte znovu zopakovať, a možno tam už budem mať dvoch. A na tom sa už dá stavať. Takže áno, v jednoduchosti sú na to podľa mňa nástroje. Toto som povedal veľmi jednoduchý príklad, samozrejme sú aj sofistikovanejšie. My keď robíme testovania nových propozícií, nových produktov, alebo služieb, veľakrát k tomu vznikne nejaká landing page[21], vznikne k tomu nejaká digitálna podobizeň tej služby alebo produktu, vo veľmi malom. Ukážeme to zákazníkom, proste im to dostaneme pred oči, a zisťujeme, či o to majú záujem, či si chcú kúpiť prototyp, či sa chcú komitnúť[22] k tomu, že keď to príde von, že sa to launch-ne[23], tak si to nakúpia. Možností je viacero. Ale tá najjednoduchšia je prísť za niekým, kto ten zákazník môže byť, spýtať sa ho, že toto robím, toto chcem robiť, toto viem robiť, a ponúkam ti to. Bol by si ochotný to nakúpiť? Ak áno, chceš vidieť, ako to robím. To je jednoduché.
Jasné. Možno by sme sa ešte mohli dotknúť toho, že kým sa bavíme o niečom hmotnom, o produktoch, tak je to predsa len uchopiteľnejšie. Dá sa toto urobiť aj na službách?
Podľa mňa sa dá. Nehovorím, že to je úplne easy[24], ale v kľude si povedzme nejaký praktický príklad. Niečo fyzické je napr. taxi služba. Taxi služba je niečo, čo vidím, za tým niečo fyzicky mám, mám nejakú fotilu áut, ktorú poskytujem, mám nejakú reklamu, a viem, že to začnem poskytovať. Služba je možno Uber, alebo Bolt, alebo čokoľvek iné. Žiadnu fotilu nemali, ale tiež to museli nejakým spôsobom skúsiť. OK, tak vymyslím to nejak inak, keď som vymyslel inú propozíciu, tak spravím ju v minimálnej verzii, dám ju von, a uvidím, čo tí ľudia na to začnú hovoriť, kde bude ten niche market[25]. To znamená, že budú to tam akoby nepoužívať, alebo že im to tam bude nevyhovovať, možno budú mať sťažnosti. Tie sťažnosti nás posúvajú do toho, ako by tá služba, alebo ten produkt, mali vyzerať. Takže tie potrebujeme. A potom sa to začne samozrejme trošku škálovať. Môžeme dať ešte nejaký uchopiteľnejší príklad, v jednoduchej službe. Poviem príklad kaderníctvo. Tiež je to služba. Nevzniká z toho, v úvodzovkách, žiaden produkt, okrem dobrého pocitu, že lepšie človek vyzerá, alebo sa lepšie cíti. A tiež je to, podľa mňa, jednoduché na overenie. Viem, že niečo viem poskytnúť, a ešte to nemusím ani nikomu robiť, ale môžem povedať sestre alebo bratovi, poď, ostrihám ťa. Ja to dám von, a poviem, že takto aj ty môžeš vyzerať, keď prídeš ku mne. A ukáže sa mi to, či ten zákazník o to bude mať nejaký záujem. Takže dá sa to, podľa mňa, aj na službách, a asi v každom segmente naozaj. Robili sme to už v softvérových službách, v ekonomických službách, v bankovníctve, v energetike, a dá sa to otestovať.
Jasné. Tak keď sa bavíme o tom, že či vypustiť, a ako to otestovať, tak sa pobavme aj o tej opačnej situácii. Iba tak, že veľmi veľa stratím, a zaknihujem fakt finančnú bolesť, sa dá zistiť, že je treba sa z trhu s produktom, alebo službou, stiahnuť. Alebo existujú nejaké iné signály, už skôr, a dá sa vyhnúť tej bolesti?
Asi sa to dá. Aj kolega Slavo, veľakrát spomína presne v tejto téme Nokiu, a naozaj tie veľké giganty celosvetové, ktoré utrpeli tým, že vôbec neinovovali, alebo nechceli počúvať ten trh. Možno sa spoliehali na to, že máme nejakú infraštruktúru výroby, máme nejakú infraštruktúru dodávateľov, a veď ten náš brand[26] je silný, robíme to tak ďalej. A zrazu to začalo bolieť, lebo ten trh proste chcel niečo iné. A mohol prísť konkurent, ktorý možno nemal ešte takú kvalitu, a vôbec nemal také renomé. Ale proste začal ten trh valcovať. Napríklad z pohľadu týchto mobilných zariadení to bol vyslovene ázijský trh. No a takýto istý príklad môže byť asi úplne v každom segmente, a dá sa to, podľa mňa, aj skôr, ako úplne prídeme na mizinu. A to je to, že treba tomu dať omnoho menší rozpočet, omnoho menej alokovať – poviem príklad, ak si povieme, že dnes mám nejaký obnos peňazí, a teraz mám 100 000, alebo mám 10 000, a idem niečo spustiť, tak skúsil by som to možno rozmeniť na tretiny, a s tými tretinami by som išiel skúsiť tri veci. A jedna z nich môže výjsť. To znamená, zvýšil som si pravdepodobnosť toho, či niečo uspeje, a znížil som riziko toho, že keď to neuspeje, tak by museli tri veci neuspieť. Ale keď to všetko vrazím len do jednej, a jedna neuspeje, tak som vlastne na nule. To sa dá podľa mňa urobiť asi v každom segmente. Ak mám sen o tom, že budem robiť, ja neviem, v gastre, a chcem takúto super prevádzku, a toto je to, čo ľudia chcú, a videl som to vo svete, a funguje to. OK, tak to skús robiť v 5-krát menšom, ako si to teraz predstavuješ. Nech je to jedno malé výdajné okienko. A keď to pôjde, tak je tam väčšia, omnoho väčšia propozícia, že pôjde aj ten veľký sen. A keď to nepôjde, tak je tam omnoho menší damage[27].
Jasné, to je veľmi také praktické, vďaka za to. Tak možno ešte taká ďalšia vec, že vypustím niečo na trh, možno prvé roky sa mi darí. Chcem sa dotknúť takej veci, ktorá sa v korporátoch volá produktový manažment, ale v skutočnosti tá otázka smeruje skôr k tomu, že nekončí tá robota. Svet sa strašne mení. Takže som malá, stredná firma, rozbehol som si biznis. Čo mám urobiť, aby sa to potom, po čase, po rokoch, nepokašlalo?
Toto je téma, ktorú riešime skoro stále, skoro s každým zákazníkom, aj teda väčším, kde naozaj tie produktové oddelenia tomu čelia. Je tam podľa mňa jedna zaujímavá možnosť, ako k tomu pristúpiť, a to je tá, že nechať si ten mindset aj po piatich rokoch. Ten, ktorý som mal na začiatku, keď ten produkt vznikal. To znamená, že aj v korporáte, keď viem, že mi môj board povie, alebo môj manažment, že ideme spúšťať túto službu, a vy to budete mať na starosti, a vznikne tu nejaký troj-štvorčlenný tím, a on z toho vlastne spraví novú nohu toho biznisu, prípadne to zaradí do portfólia, ktoré už ten biznis robí. Ale po piatich rokoch sa treba vrátiť späť, aké sme mali tie naše úlohy, alebo ako sa zadali tie zadania na začiatku, a ako sme k tomu pristupovali. To keď si človek nechá, tak je pravdepodobné, že aj po piatich rokoch ten produkt začne inovovať. Ježišmária, veď toto už robíme 3 roky rovnako – aj keď to funguje super, ale poďme sa pozrieť na to, či to nemôže fungovať lepšie, keď to robíme super. Je to o tom nastavení. Samozrejme, čo na to vplýva, sú trošku tie procesy. To, že sa niečo stane už fungujúcim, a že to má svoj proces, je úplne v poriadku. Ale netreba zabudnúť na to, že vyjmime z toho jedného člena, ktorý začne ryť do tých vecí, pozrie sa na infraštruktúru, pozrie sa na logistiku, pozrie sa možno na marketing – choď a ši do kolegov, či to robíme dobre, či to nerobíme už rovnako dlho.
Slepo.
Veľakrát, keď niekto začne do toho rýpať, vždy sa na niečo príde. Skoro v každom odvetví sa stane, že tu sme toto podcenili, alebo toto sme chceli už 3 roky otestovať, a nikto sa do toho nepustil. Tak ty, jeden, čo si na to bol vybratý, poď to otestovať, poď skúsiť aj iný akvizičný kanál.
Jasné. Takže aj v malom tíme by ste to riešili tak, že aspoň jedného človeka vyčleniť, a nech teda je ten diablov advokát.
Presne tak. A nemusí to byť jeho celé FTE[28], alebo celá jeho kapacita, môže to byť jedna jeho tretina času. Ale keď tomu dá systém, tak to vie pomôcť. Aj my sa to snažíme u nás vo firme robiť stále, veď my sme mladá firma. Ale to neznamená, že keď začneme veci robiť, tak už ich nebudeme meniť. My sa každý kvartál pozeráme na to, či to robíme dobre, či to je naozaj to, čo ten zákazník chce, a čo my vieme robiť dostatočne kvalitne. Aj my sa potrebujeme challengeovať.
Jasné. Tak sa spýtam na tie Vaše skúsenosť ešte. Vedia malé a stredné slovenské firmy inovovať? Alebo je to tak, že to robia hlavne start-upy?
Myslím si, že vedia, určite vedia, nerobia to podľa mňa len start-upy. Start-up je, samozrejme, sprofanované slovo, ale patrí určite do nášho biznisu, a do tejto doby na 100 %, ale vedia to robiť aj mladé firmy. Myslím si, že mohol by som skoro každé jedno odvetvie spomenúť. Úplný príklad, keď sa pozrieme, neviem, na výrobu nábytku, tak sú tu firmy, ktoré to začali robiť proste úplne inak. Z nejakého tradičného biznisu prešli do toho, že dnes od nich chcú svetové štúdiá zariadiť kancelárie super firiem. Alebo môže to byť iný príklad, môže to byť doprava, že na začiatku sme to možno nejako robili, samozrejme ten trh rástol, a dnes to mnoho malých firiem začalo robiť tak, že nebudem to škrečkovať len pre seba, ale prídem s nejakou službou, ktorú viem ponúknuť aj von. Nech ju používajú rovnako, nech aj iní na tom rastú. A zrazu, keď trošku si tým otvoríme dvere, tak to vie fungovať. Rozmýšlam, čo je možno ďalší príklad, takej malaj, strednej firmy, akože podľa mňa ich je veľa. Ja by som mohol takto to chŕliť. Skoro v každom segmente mi niekto napadol, buď koho poznám, alebo možno o kom som len počul. Proste len tým, že do toho šili, tak zrazu zistili, že to vieme robiť inovatívnejšie, a vlastne doteraz sme 10 rokov niečo možno takto robili, a keď sme to zmenili, tak my sme zrazu dokázali vyrásť, možno zrazu tá firma ožila, možno aj finančne, možno aj ľudsky, možno aj nás to začalo viac baviť.
Jasné. Tak možno ešte sa vráťme trošku späť k tomu Vášmu biznisu. Čo je na tom také najlepšie?
Najlepšie je vidieť výsledok úspešný. Vidieť to, že aj zákazník je spokojný, ale aj tí koncoví užívatelia toho, čo sme navrhli, vymysleli, pomohli zrealizovať, že to funguje. Ideálne, keď to ešte aj zarobí dobré peniaze. To je samozrejme základné asi pravidlo každého stakeholder-a, ktorý na to nejakým spôsob pozerá. A tá druhá vec je, tým procesom, alebo vôbec tou prácou, takou tou inovatívnou optikou, by som povedal, prichádzame stále k novým veciam. Stále vám niečo nové napadne. Veľakrát aj našim zákazníkom prinesieme myšlienku niečoho, čo ich nikdy nenapadlo, je to že úplne out of[29] ich biznis. Ale reálne na to možno majú kapacity, takéto niečo obsluhovať, a povedia si, tak poďme to skúsiť tým zákazníkom priniesť. Veď máme na to ľudí, máme na to nejaké know-how, tak skúsime možno alokovať pár kapacít, už z existujúcich tímov. A poďte robiť aj toto, veď tam sa môže ukázať niečo nové, môže sa to zrazu stať úplne relevantný produkt, služba, ktorá si vo firme nájde svoje miesto, a má svojich zákazníkov.
Tak možno aj otočím otázku. Čo je najťažšie na tom biznise, čo robíte?
Na tom konkrétne našom je to, podľa mňa, práca s ľuďmi, a práca škálovania. To znamená, že my robíme biznis consultingový, alebo teda vyslovene zameraný na služby. Takže je to veľa o ľuďoch, lebo nepredávame hmotný produkt. Naozaj práca našich ľudí je náš výsledok, takže to je náročné. A tých ľudí potrebujeme mať stále lepších, kvalitnejších, a musia stále ťahať za jeden povraz. To vnímam ako veľkú výzvu. Ale nevnímame ju podľa mňa len my, ale myslím si, že všetci podobní, čo tie služby robia, a stojí ich biznis na ľuďoch.
Verte mi, že sme na tom úplne rovnako. 😊
To je podľa mňa úplne kľúčová vec. A druhá kľúčová je nechcieť všetko dobehnúť hneď. To je podľa mňa niečo, čo možno aj trošku doba na to tlačí, všade vidíme okolo seba nejaký úspech, ten tlak je veľký. Od toho sa podľa mňa treba vedieť na chvíľku odosobniť. Keď máme ciele, a nastavené KPI na tento rok takéto, tak poďme ich najprv naplniť. Nechcime do toho dať všetko, čo by možno mohlo byť až o tri roky. Vedieť trošičku byť pri zemi, vedieť trošku spomaliť, a povedať si, veď ideme dobrým smerom, ale makajme na tom. Robme tie veci naozaj dobre. To všetko ostatné príde, myslime na to. Keď to chceme mať už aj nejako navrhnuté, tak super, ale nerobme všetko naraz, a potom zrazu to gro, alebo ten core[30] biznisu, začne pokulhávať. To je podľa mňa výzva. Lebo samozrejme, tie príležitosti sú, príležitosti sú lákavé. Ale keď človek by išiel po každej, tak potom sa mu ten základný pilier úplne rozsype.
Jasné. Tak by ste mohli tak na záver povedať, než Vám položím potom poslednú otázku, že aké máte plány. Teraz vlastne fungujete tretí rok.
Áno, tretí rok začíname.
Trošku ste spomínali to, že keď sa to podarí na Slovensku, tak potom sa dá ísť aj do zahraničia. Máte také plány? Skúste porozprávať, po čom chcete siahať.
Určite máme. Asi je aj dobre o tom hovoriť, lebo človek sa aj challengeuje, keď veci hovorí von. Myslím si, že slovenský trh ešte má obrovské kapacity, obrovské príležitosti na práve aj služby, ktoré robíme my. To znamená, že mnoho veľkých firiem, mnoho stredných podnikov na Slovensku, hlavne tých stredných (čo je inak gro našej ekonomiky), tak stále potrebuje inovovať. Nemusíme to volať kľudne ani inovovať, len robiť lepšie tie produkty a služby, kvalitnejšie, efektívnejšie, s lepším výsledkom, možno s väčšou spokojnosťou zákazníkov. Takže tam je obrovský priestor na rast. My si to plne uvedomujeme, a už to aj naozaj cítime na trhu. A druhá téma je, samozrejme vieme, že to v zahraničí ešte stále nerobí každý. Jasné, sú firmy v Amerike, sú firmy v Nemecku, sú firmy možno v západnej Európe, ktoré už v tomto našom biznise vyslovene Innovation Consultancy sú, možno pár rokov, a vieme, že neskutočne rastú, a dokážu si proste obsadiť obrovské miesto na trhu. To je jedna vec. Ale druhá vec je tá, vidím aj v našom regióne, hlavne tej strednej Európy, možno strednej a východnej Európy, sú ešte obrovské príležitosti na rast. A my určite do toho zahraničia čoskoro chceme ísť.
Aj poviete ktorým smerom? Alebo to je vlastne jedno?
Asi je to vlastne jedno. Tam, kde ten klient bude vnímať najväčšiu pridanú hodnotu.
Dobre. Ja veľmi pekne ďakujem za Vaše odpovede. Ja by som chcela, aby sme na záver to zarámcovali. Z tej vašej oblasti inovácií, či už produktov, alebo služieb, keby ste tak mali dať tri také najdôležitejšie rady, začínajúcim podnikateľom, lebo smerom k nim teda tie rady smerujeme. Čo by to bolo?
Teraz si pripadám, ako keby som mal naozaj mudrovať, ale vôbec nechcem, takže budem hovoriť len čo si myslím. Čo mi teraz prvé napadlo, ale aj sa to opakuje u nás, v prvom rade, nebáť sa to ísť niekomu ponúknuť. A ideálne si za to vypýtať peniaze. (smiech)
Jasné. (smiech)
Neurobiť to úplne pro bono, lebo tam ten business case nemusí vyjsť. Takže v prvom rade ísť von, predať to niekomu, poskytnúť to niekomu. Zistíte, či mi je niekto za to ochotný zaplatiť, a či bude spokojný. To je úplne prvá vec. Druhá vec, absolútne je to o tých ľuďoch, o tom tíme, tzn. keď viem, že v tomto som dobrý, a nejaká iná vlastnosť mi chýba, môžem sa v nej zlepšovať. Ale ak si vybudujem dôveru s niekým, kto už tú vlastnosť má silnú, tak ja si myslím, že to je dobrá cesta. Ja som vždy za to bol, nešiel by som podnikať sám. Myslím si, že je dobré mať kvalitného partnera v biznise, ktorý má iné priority, iné sily, a keď to spojíte, tak to vie byť lepšie. Takže nájsť si niekoho, s kým to viem rozvíjať. Nenechať to vždy len na sebe. Toto asi tak stačí, lebo samozrejme dá sa ísť do detailov, ale proste nerobiť to všetko len sám. A tretia vec, rozmýšlam, čo je také možno dôležité. Musí to asi človeka baviť, mať aspoň trošku nejakú passion[31]. Poznám ľudí, aj veľa podnikateľov úspešných, ktorí v tom biznise, v ktorom uspeli – to neni akoby gro toho biznisu ich, nie je to to, čo ich vyslovene baví. Ale budovať to ich bavilo.
Rozumiem.
Poznám ľudí, ktorí vybudovali úspešnú možno stavebnú firmu, možno firmu v softvérových službách, a to neznamená, že oni sú ideálni kóderi, alebo sú ideálni stavbári. Ale bavilo ich to rozbehnúť. Takže musí tam byť tá passion za tým, podľa mňa.
Rado, veľmi pekne ďakujem, že ste tu dnes boli. Ja myslím, že aj keď to bola celkom abstraktná téma, že sa nám podarilo to rozkľúčovať tak, aby sme rozdali aj rady. Ja Vám vo Vašom biznise, aj s partnermi samozrejme, želám veľa úspechov. Dúfam, že platí, že teda aj slovenský trh je pripravený na to, aby tu boli inovačné štúdia. Tak vám dokonca prajem, aby vám vyrástla aj konkurencia, lebo to znamená, že táto téma na tom trhu bude mať svoje miesto, a svoj priestor. Všetko dobré do biznisu, a naozaj, nech sa Vám darí.
Veľmi pekne ďakujem. Pozdravujem všetkých.
Všetko dobré.
[1] od angl. slova founder – zakladateľ
[2] dizajn služieb
[3] vzor, vzorec, model
[4] od angl. slova challenge – výzva
[5] zmýšľanie, spôsob myslenia
[6] nadšenie, snahu
[7] od angl. slova deliver – doručovať, dodávať
[8] fast-moving consumer goods – rýchloobrátkový spotrebný tovar
[9] dopad, vplyv
[10] tvarovali, profilovali, formovali
[11] key performance indicators – kľúčové ukazovateľe výkonnosti
[12] výbor/vedenie firmy
[13] v zmysle prelomová myšlienka, úplne meniaca produkty alebo služby
[14] v zmysle základ, základná báza, základná časť niečoho
[15] akcionár, podielnik
[16] vlastnosť
[17] skopírovať a vložiť/duplikovať
[18] prípade
[19] jedinečná hodnota
[20] človek venujúci sa predaju
[21] cieľová stránka, podstránka webu, na ktorú priamo odkazuje link v reklame napríklad
[22] zaviazať
[23] spustí
[24] jednoduché
[25] neobsadený trh, oblasť trhu neobsadená konkurenciou
[26] značka
[27] strata
[28] full-time equivalent – ekvivalent plného pracovného úvazku
[29] mimo ich biznis
[30] jadro
[31] vášeň, záľubu